Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
214 Béla László<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
rebné upraviť spôsobom pripraveným koncom<br />
roka 1992. Medzitým bola vypracovaná aj<br />
koncepcia zavedenia alter<strong>na</strong>tívneho vyučova−<br />
nia. Vláda, ktorá bola odkázaná aj <strong>na</strong> podpo−<br />
ru Maďarskej koalície však brala do úvahy aj<br />
jej požiadavky, a tak roku 1994 od plánu<br />
zavedenia alter<strong>na</strong>tívneho vyučovania ustúpi−<br />
la. 47 Po voľbách roku 1994 sa v decembri<br />
ujala moci tzv. tretia Mečiarova vláda, v kto−<br />
rej ministerstvo školstva dostala Slovenská<br />
národná stra<strong>na</strong>, známa svojimi protimaďarský−<br />
mi postojmi. Legislatívne iniciatívy, majúce<br />
dopad aj <strong>na</strong> pôsobenie maďarských škôl,<br />
nedali <strong>na</strong> seba dlho čakať. Už v apríli 1995<br />
bol zmenený zákon číslo 542/1993 tak, že<br />
bolo zrušené právo učiteľov, rodičov a miest−<br />
nych samospráv zasahovať do vymenovania<br />
riaditeľov školských zariadení: táto kompeten−<br />
cia prináležala výlučne ministerstvu škol−<br />
stva. 48 Táto zme<strong>na</strong> záko<strong>na</strong> sa zrodila predo−<br />
všetkým – aj keď nie výhradne – za účelom<br />
sankcionovania maďarských škôl a ich riadi−<br />
teľov za odolávanie pri pokuse o zavedenie<br />
alter<strong>na</strong>tívneho vyučovania.<br />
Vláda bola už v roku 1995 plne odhodla−<br />
ná zaviesť alter<strong>na</strong>tívne vyučovanie. Po tom, čo<br />
sa tieto s<strong>na</strong>hy ministerstva školstva a vlády<br />
stali verejne známymi, zvolali Zväz maďar−<br />
ských pedagógov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> a Celoštátny<br />
výbor Csemadoku <strong>na</strong> 22. apríla 1995 do mest−<br />
skej športovej haly v Komárne protestné zhro−<br />
maždenie. 49 Mimoriadne veľké pobúrenie<br />
vyvolalo odvolanie riaditeľov štyroch gymná−<br />
zií s vyučovacím jazykom maďarským, a to<br />
Lászlóa Kovácsa v Šamoríne, Lászlóa Péka v<br />
Galante, Lászlóa Szigetiho v Štúrove a Istvá<strong>na</strong><br />
Tenczela v Šahách. Tento krok štátnej moci<br />
spustil ďalšiu vlnu protestov a 30. jú<strong>na</strong> 1995,<br />
v posledný deň školského roku, sa uskutočni−<br />
li protestné zhromaždenia v desiatich mestách<br />
<strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong>. Vnútorný odpor a<br />
zahraničný politický tlak <strong>na</strong>pokon prinútili<br />
vládu k ústupu a zriaďovanie alter<strong>na</strong>tívnych<br />
škôl ponechala <strong>na</strong> voľbu rodičov.<br />
Nový frontálny pokus o zavedenie alter−<br />
<strong>na</strong>tívneho vyučovania mocenskými prostried−<br />
kami sa podarilo prekaziť masívnym odporom<br />
maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> a s pomo−<br />
cou zahraničného politického tlaku. Zdalo sa,<br />
že do volieb 1998 sa táto vláda o zavedenie<br />
alter<strong>na</strong>tívneho vyučovania už nepokúsi.<br />
Na obmedzovanie vyučovania v maďar−<br />
skom jazyku, <strong>na</strong> presadzovanie opatrení voči<br />
maďarským školám ostalo vláde znova len<br />
oživenie problému ovládania slovenského<br />
jazyka žiakmi a študentmi škôl s maďarským<br />
vyučovacím jazykom. Už v septembri 1995<br />
predložilo ministerstvo vláde nový návrh<br />
s názvom „Osvojenie slovenského jazyka,<br />
zvyšovanie jeho úrovne v školách <strong>na</strong> národ−<br />
nostne zmiešaných územiach“. 50 Tento návrh<br />
obsahoval viacero opatrení realizovaných <strong>na</strong><br />
rozličných stupňoch štátnej správy, ktoré ešte<br />
tri roky spôsobovali <strong>na</strong>pätie <strong>na</strong> maďarských<br />
školách. Rôzne kontroly, ktoré neboli zame−<br />
rané <strong>na</strong> odbornú stránku vyučovacieho proce−<br />
su, pe<strong>na</strong>lizácia a obťažovanie kvôli používa−<br />
niu maďarských učebníc, znižovanie počtu<br />
tried a iné zásahy školských orgánov <strong>na</strong>ďalej<br />
znepríjemňovali normálnu činnosť škôl s vyu−<br />
čovacím jazykom maďarským.<br />
Medzitým, 15. novembra 1995 prijala<br />
Národná rada Slovenskej republiky zákon o<br />
štátnom jazyku (zákon číslo 270/ 1995). Na<br />
rozdiel od záko<strong>na</strong> o úradnom jazyku z roku<br />
1990 bolo do nového záko<strong>na</strong> zahrnuté osobit−<br />
né ustanovenie o používaní štátneho jazyka v<br />
školstve. Podľa odseku (1) § 4 „výučba štát−<br />
neho jazyka je povinná <strong>na</strong> všetkých základ−<br />
ných a stredných školách. Iný ako štátny<br />
jazyk je vyučovacím jazykom a skúšobným<br />
jazykom v rozsahu ustanovenom osobitným<br />
predpisom“. 51 Podľa odseku (5) „ustanovenia<br />
odsekov 1, 2 a 4 sa nevzťahujú <strong>na</strong> používanie<br />
štátneho jazyka pri výučbe <strong>na</strong> vysokých ško−<br />
lách, pri výučbe iných jazykov alebo pri<br />
výchove a vzdelávaní v inom jazyku ako štát−<br />
nom jazyku a <strong>na</strong> používanie učebníc a učeb−<br />
ných textov pri výučbe <strong>na</strong> vysokých školách.“<br />
Teda ani tento zákon nepôsobil obmedzujúco<br />
<strong>na</strong> vyučovanie maďarského jazyka, totiž ani<br />
jazykové zákony, ani školské zákony, ani roz−<br />
hodnutia a <strong>na</strong>riadenia nižšieho stupňa nemoh−<br />
li obmedziť práva zaručené ústavou (právo
Change language