Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Maďarské národnostné školstvo<br />
213<br />
ktoré spoločenskovedné alebo prírodovedné<br />
predmety aj v inom jazyku ako je vyučovací<br />
jazyk. V prípade maďarských škôl by to bol<br />
samozrejme slovenský jazyk. Ak tento návrh<br />
porovnáme s návrhom záko<strong>na</strong> z roku 1979 a<br />
1984, je ich podobnosť veľmi nápadná, lebo<br />
<strong>na</strong> dnešnom <strong>Slovensku</strong> by nikto nepredpokla−<br />
dal, že v školách s vyučovacím jazykom slo−<br />
venským by sa vyučoval niektorý predmet po<br />
maďarsky <strong>na</strong> žiadosť veľkého počtu žiakov<br />
maďarskej národnosti, ktorí ju <strong>na</strong>vštevujú.<br />
Touto novou verziou dala teda štát<strong>na</strong> moc <strong>na</strong><br />
jeseň 1992 podnet <strong>na</strong> zakladanie alter<strong>na</strong>tív−<br />
nych škôl, resp. realizáciu svojich predstáv o<br />
premene škôl s vyučovacím jazykom maďar−<br />
ským <strong>na</strong> alter<strong>na</strong>tívne školy.<br />
Protesty sa začali ihneď: už 22. januára<br />
1993 zaujala Spoločnosť pre ochranu materin−<br />
ského jazyka Maďarov v Československu<br />
(Csehszlovákiai Magyarok Anyanyelvi Tár−<br />
sasága) odmietavý postoj, 44 11. februára 1993<br />
uverejňuje ostrý protest Spolok maďarských<br />
spisovateľov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> atď. Jedným z<br />
hlavných organizátorov protestov a protest−<br />
ných akcií bol Zväz maďarských pedagógov<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Od roku 1992 sa problémy okolo maďar−<br />
ských škôl zoskupili do dvoch hlavných<br />
tematických okruhov. Jedným bolo alter<strong>na</strong>tív−<br />
ne vyučovanie, t. j. zavedenie vyučovania nie−<br />
ktorých predmetov v slovenskom jazyku, dru−<br />
hým bolo zlepšenie osvojenia si slovenského<br />
jazyka <strong>na</strong> školách s vyučovacím jazykom<br />
maďarským. Koncepcie a návrhy k druhému<br />
tematickému okruhu sa koncentrovali do<br />
troch otázok: obsah a metódy vyučovania<br />
slovenského jazyka; dvojjazyčné vyučovanie<br />
odbornej terminológie, odborná konverzácia a<br />
tematická rekapitulácia a rozhodnutie o tom,<br />
ktoré predmety sú <strong>na</strong>jvhodnejšie <strong>na</strong> vyučova−<br />
nie v slovenskom jazyku za účelom zlepšenia<br />
osvojenia si slovenského jazyka. Koncepcia<br />
zaoberajúca sa týmito otázkami bola vypraco−<br />
vaná roku 1993 a ňou <strong>na</strong>vrhované riešenia<br />
boli podobné tým, ktoré boli obsiahnuté v<br />
akčnom pláne z roku 1991. Opätovne sa obja−<br />
vuje návrh <strong>na</strong> zavedenie alter<strong>na</strong>tívneho vyu−<br />
čovania ako prostriedku <strong>na</strong> zlepšenie osvoje−<br />
nia si slovenského jazyka. Koncepcia z roku<br />
1993 však prináša aj niekoľko nových prvkov.<br />
Tak <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>vrhuje, aby sa zvýšil počet<br />
hodín <strong>na</strong> vyučovanie slovenského jazyka a<br />
literatúry <strong>na</strong> všetkých školách s vyučovacím<br />
jazykom maďarským. Ďalej varuje pred pre−<br />
sadzovaním úplnej zámeny vyučovacieho<br />
jazyka: pomer predmetov vyučovaných v slo−<br />
venskom jazyku by mal byť <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš 20 %,<br />
upozorňuje <strong>na</strong> potrebu zabezpečenia fi<strong>na</strong>nč−<br />
ných prostriedky <strong>na</strong> vyučovanie slovenského<br />
jazyka v malých skupinách. Materiál <strong>na</strong>vrhu−<br />
je realizovať predložené odporúčania len <strong>na</strong><br />
základe dobrovoľného súhlasu rodičov žiakov<br />
a študentov. 45<br />
Ako je známe, roku 1994 bola – do ko<strong>na</strong>−<br />
nia predčasných parlamentných volieb – tri<br />
štvrte roka pri moci dočasná vláda, ktorú pod−<br />
porovali aj dve maďarské opozičné strany. Na<br />
výmenu za túto podporu sa vláda zaviazala<br />
splniť niektoré požiadavky maďarských strán<br />
pozostávajúce z ôsmich bodov. Dôveru<br />
Maďarskej koalície Moravčíkova vláda síce<br />
náležite neopätovala, národnostná politika<br />
však bola v tomto krátkom období toleran−<br />
tnejšia, národnostné <strong>na</strong>pätie sa zmiernilo a<br />
bolo prijatých niekoľko dôležitých zákonov,<br />
ktoré zlepšili právne postavenie menšín a utí−<br />
šili verejnú mienku. V oblasti školstva sa<br />
však atmosféra uvoľnenia citeľnejšie nepreja−<br />
vila. Je to zrejmé aj z toho materiálu, ktorý<br />
predložilo ministerstvo školstva Rade vlády<br />
pre národnosti 16. mája 1994 pod názvom<br />
„Konkretizácia úloh z Programového vyhláse−<br />
nia vlády SR <strong>na</strong> zabezpečenie práv a vytvá−<br />
rania podmienok pre národnostné menšiny v<br />
oblasti vzdelávania v rezorte školstva“. 46 V<br />
tomto dokumente sa okrem iného aj dočasná<br />
vláda stotožňuje s metodickými zásadami o<br />
zriaďovaní a prevádzkovaní škôl <strong>na</strong> územiach<br />
s národnostne zmiešaným obyvateľstvom,<br />
ktoré vydala predchádzajúca vláda v januári<br />
1991, a podporuje zavedenie už známych<br />
troch typov škôl v jazyku, aký si zvolia rodi−<br />
čia. Dokument zaujíma stanovisko aj k tomu,<br />
že tzv. metodické zásady z roku 1991 je pot−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language