Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
212 Béla László<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
nia slovenského jazyka inštitúcie rezortu škol−<br />
stva nevypracovali.<br />
Druhou kľúčovou tézou uvedeného akčné−<br />
ho plánu bolo konštatovanie, že k tomu, aby si<br />
žiaci osvojili slovenský jazyk <strong>na</strong> vysokej úrov−<br />
ni a aby sa mohli plne uplatniť vo všetkých<br />
oblastiach spoločenského a hospodárskeho<br />
života, nepostačuje vyučovanie slovenského<br />
jazyka a literatúry ako predmetu. K zvýšeniu<br />
úrovne ovládania slovenského jazyka by preto<br />
okrem uvedených opatrení mohlo prispieť<br />
dvojjazyčné vyučovanie odbornej terminológie<br />
v rámci niektorého prírodovedného alebo spo−<br />
ločenskovedného predmetu, alebo reproduko−<br />
vanie učiva týchto predmetov po slovensky.<br />
Hlásenie komisie svedčí o odbornej korektnos−<br />
ti, keď považuje zavedenie tejto metódy, resp.<br />
metódy alter<strong>na</strong>tívneho vyučovania (vyučovania<br />
niektorých predmetov po slovensky) za riziko−<br />
vé, lebo nie sú preskúmané jej pedagogické,<br />
metodické, psychologické a jazykové súvislos−<br />
ti. Z odborného hľadiska ešte nie je vyjasnené<br />
ani to, ktoré predmety sú pre alter<strong>na</strong>tívne vyu−<br />
čovanie <strong>na</strong>jvhodnejšie. Dokument <strong>na</strong> základe<br />
skúseností z rokov 1979 a 1984 upozorňuje aj<br />
<strong>na</strong> tie spoločenské a politické dôsledky, ktoré<br />
môže vyvolať zavedenie alter<strong>na</strong>tívneho vyučo−<br />
vania direktívnymi mocenskými prostriedkami,<br />
ak sa nebudú brať do úvahy názory rodičov a<br />
žiakov. Akčný plán však alter<strong>na</strong>tívne vyučova−<br />
nie samotné nezavrhuje, zasadzuje sa len o<br />
jeho postupné zavádzanie. Ako prvý krok<br />
<strong>na</strong>vrhuje, aby učitelia, psychológovia a socio−<br />
lógovia a iní odborníci vypracovali podklad<br />
k pokusnému zavedeniu alter<strong>na</strong>tívneho vyučo−<br />
vania tak, aby sa experiment mohol začať v<br />
školskom roku 1993/1994. 41<br />
Nemáme poz<strong>na</strong>tky o takom materiáli,<br />
ktorý by bol umožnil trebárs aj experimentál−<br />
ne zavedenie alter<strong>na</strong>tívneho vyučovania.<br />
Napätie v slovensko−maďarských politických<br />
a etnických vzťahoch v prvej polovici deväť−<br />
desiatych rokov zabránilo tomu, aby sa <strong>na</strong><br />
príprave experimentu zúčastnili maďarskí<br />
odborníci a aby maďarské školy boli ochotné<br />
takýto experiment realizovať. Bez toho sa<br />
však alter<strong>na</strong>tívne vyučovanie nedá pripraviť a<br />
otestovať <strong>na</strong> prijateľnej odbornej úrovni. V<br />
danej politickej a spoločenskej situácii nema−<br />
lo alter<strong>na</strong>tívne vyučovanie žiadnu šancu <strong>na</strong> to,<br />
aby bolo zavedené transparentne, <strong>na</strong> primera−<br />
nej odbornej úrovni.<br />
Zavedenie alter<strong>na</strong>tívneho vyučovania spô−<br />
sobom <strong>na</strong>vrhnutým v realizačnom pláne, čo si<br />
vyžadovalo maximálnu odbornú obozretnosť a<br />
citlivosť, bolo odložené ad acta, keďže vypra−<br />
covanie potrebného odborného materiálu bolo<br />
nereálne a aj jeho realizácia by si bola vyžia−<br />
dala veľa času. Uprednostnili sa preto rýchle<br />
politické riešenia. Odbor pre školstvo <strong>na</strong><br />
národnostne zmiešanom území za týmto úče−<br />
lom pripravil už roku 1992 novšiu verziu<br />
koncepcie alter<strong>na</strong>tívneho vyučovania, ktorá<br />
vychádzala z upravených zásad zriaďovania a<br />
prevádzkovania škôl a školských zariadení <strong>na</strong><br />
územiach s národnostne zmiešaným obyvateľ−<br />
stvom, vydaných roku 1991. 42 Dokument pri−<br />
pravený s týmto účelom prerokovala Rada pre<br />
národnostné menšiny vlády 5. novembra<br />
1992, čo už jasne <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čovalo, že vláda má<br />
vážny záujem <strong>na</strong> tom, aby bolo alter<strong>na</strong>tívne<br />
vyučovanie zavedené rýchlo a plošne. 43<br />
Jedným z pozoruhodných prvkov prepra−<br />
covanej verzie bol zámer vlády ponechať si <strong>na</strong><br />
územiach s národnostne zmiešaným obyvateľ−<br />
stvom kontrolu <strong>na</strong>d zriaďovaním a prevádz−<br />
kou škôl a školských zariadení, ako aj <strong>na</strong>d ich<br />
zaradením do školskej siete. Deklarovaným<br />
dôvodom tohto zámeru bolo tvrdenie, že tieto<br />
školy sa pre svoje osobité postavenie môžu<br />
ľahko dostať do závislosti miestnej menšino−<br />
vej politickej reprezentácie, čo je nebezpečné,<br />
lebo v oblasti školstva môže dôjsť k neodbor−<br />
ným rozhodnutiam. Vláda chce <strong>na</strong> jednotli−<br />
vých územiach štátu uplatňovať svoj vplyv<br />
rozličnými spôsobmi a <strong>na</strong> územiach so zmie−<br />
šaným obyvateľstvom chce zabrániť vytvore−<br />
niu školskej samosprávy. (To je však z práv−<br />
neho hľadiska dlhodobo neudržateľné.)<br />
Podstata úpravy koncepcie školstva <strong>na</strong><br />
národnostne zmiešaných územiach bola v<br />
tom, že popri už troch spomí<strong>na</strong>ných typoch<br />
škôl by bol umožnený vznik aj štvrtého typu<br />
škôl (alebo tried), kde by sa vyučovali nie−
Change language