Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Maďarské národnostné školstvo<br />
211<br />
hodnutie o voľbe typu školy, prípadne triedy,<br />
v rukách rodičov dieťaťa. Maďarská komunita<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> jednoz<strong>na</strong>čne odmietla ciele<br />
vytýčené týmto dokumentom. Avšak v nie−<br />
ktorých regiónoch – <strong>na</strong>príklad tam, kde nebo−<br />
la maďarská škola, alebo <strong>na</strong>opak, v úplne<br />
homogénnom maďarskom prostredí, alebo v<br />
prípade detí <strong>na</strong>vštevujúcich slovenskú školu –<br />
sa časť rodičov priklonila k voľbe takej školy<br />
či triedy, kde sa vyučoval maďarský jazyk,<br />
resp. kde sa venovala zvýšená pozornosť lep−<br />
šiemu osvojeniu si slovenského jazyka.<br />
Celkove však tieto kroky maďarská politika,<br />
odborná a učiteľská verejnosť, ako aj väčši<strong>na</strong><br />
rodičov rozhodne odmietla.<br />
Štátnym mocenským orgánom, „<strong>na</strong>infiko−<br />
vaným“ slovenskou <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listickou politi−<br />
kou, ostávala v jej úsilí zameranom <strong>na</strong><br />
postupnú deštrukciu maďarského národnostné−<br />
ho školstva už len jednu možnosť, a to zrea−<br />
lizovať predstavy vypracované ešte začiatkom<br />
osemdesiatych rokov, tentoraz pod názvom<br />
„alter<strong>na</strong>tívne vyučovanie.“ Podstatou tejto<br />
koncepcie bol návrh, aby sa školy národnost−<br />
ných menšín transformovali <strong>na</strong> školy (prípad−<br />
ne triedy) bilingválne, v ktorých by sa časť<br />
predmetov vyučovala po slovensky a časť v<br />
jazyku menšiny. 38<br />
Opodstatnenosť zavedenia alter<strong>na</strong>tívneho<br />
vyučovania mal potvrdiť aj prieskum, realizá−<br />
ciou ktorého bola poverená osobitne <strong>na</strong> tento<br />
účel vytvorená štát<strong>na</strong> komisia. Komisia sa<br />
zaoberala a<strong>na</strong>lýzou úrovne kultúry používania<br />
slovenského jazyka <strong>na</strong> školách v oblastiach s<br />
národnostne zmiešaným obyvateľstvom. V<br />
hlásení komisie sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> jednej stra−<br />
ne objektívne, z odborného pohľadu korektné<br />
závery, ale aj úmysel podporiť ciele vytýčené<br />
zadávateľom.<br />
Oporou tejto a jej podobných iniciatív bol<br />
po celý čas paragraf číslo 4 jazykového záko−<br />
<strong>na</strong> z roku 1990, ktorý považuje za úlohu štátu<br />
vytvoriť v rámci školského systému podmien−<br />
ky k tomu, aby sa občania Slovenskej repub−<br />
liky mohli <strong>na</strong>učiť slovenský jazyk a osvojiť si<br />
ho v miere žiaducej <strong>na</strong> používanie v úradnom<br />
a bežnom styku. 39<br />
Jedným z hlavných záverov komisie bolo<br />
to, že príčinou nízkej úrovne slovenského<br />
jazyka je nevhodná koncepcia vyučovania<br />
slovenského jazyka. Vláda prerokovala sprá−<br />
vu z prieskumu 26. januára 1991 a dala zele−<br />
nú ministerstvu školstva, mládeže a športu <strong>na</strong><br />
uskutočnenie svojich iniciatív a predstáv<br />
s tým súvisiacich. Aj keď o tom v dobových<br />
dokumentoch ne<strong>na</strong>chádzame zmienku, vláda<br />
týmto prvý raz po zmene režimu otvorila<br />
priestor pre zavedenie alter<strong>na</strong>tívneho vyučo−<br />
vania. Vláda zobrala <strong>na</strong> vedomie výsledky<br />
celoštátneho prieskumu a <strong>na</strong> ich základe pri−<br />
pravila akčný plán pod názvom „Opatrenia <strong>na</strong><br />
zlepšenie jazykovej pripravenosti žiakov škôl<br />
<strong>na</strong> národnostne zmiešanom území“, ktorý bol<br />
prijatý v novembri 1991 <strong>na</strong> operatívnom<br />
zasadnutí ministerstva školstva, mládeže a<br />
športu. 40<br />
V záujme odstránenia nedostatkov ziste−<br />
ných previerkou v oblasti komunikačných a<br />
jazykových schopností žiakov, akčný plán<br />
predpokladal vypracovanie novej koncepcie<br />
vyučovania slovenského jazyka, zavedenie<br />
nových vyučovacích metód, prepracovanie<br />
učebných osnov, ako aj úpravu organizácie<br />
výuky <strong>na</strong> maďarských školách. V materiáli sa<br />
konštatuje, že v záujme podpory rozvoja<br />
komunikačných zručností žiakov je potrebné<br />
zvýšiť časovú dotáciu a zaviesť skupinové<br />
vyučovanie. V prvom a druhom ročníku<br />
základnej školy treba zvýšiť týždennú dotáciu<br />
slovenského jazyka o jednu vyučovaciu hodi−<br />
nu, ďalej <strong>na</strong> hodinách slovenského jazyka sa<br />
povoľuje delenie <strong>na</strong> skupiny. Realizácii tých−<br />
to úloh majú <strong>na</strong>pomôcť nové učebné osnovy<br />
a metodické pokyny. Štátne školské orgány<br />
však v tejto oblasti akčného plánu pre nedos−<br />
tatok rozhodnosti a primeraných odborných<br />
kapacít nedokázali dosiahnuť výraznejšie<br />
zmeny v celoštátnom meradle.<br />
V oblasti rozpracovania komunikatívnych<br />
metód vyučovania slovenského jazyka možno<br />
považovať za veľmi úspešnú iniciatívu projekt<br />
Nadácie Fórum, zameraný <strong>na</strong> podporu vypra−<br />
covania a rozšírenia tzv. metódy Skabela –<br />
Bó<strong>na</strong>. Podobnú komplexnú metódu vyučova−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language