Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Predslov<br />
21<br />
vilný prorežimový aktivizmus, až po komu−<br />
nistické ľavičiarstvo. Svetonázorové hľadiská,<br />
ktoré určovali zameranie pôvodných maďar−<br />
ských strán, sa v polovici tridsiatych rokov<br />
dostávajú do úzadia – jed<strong>na</strong>k ako reakcia <strong>na</strong><br />
zmarenie dohody s českými a slovenskými<br />
stra<strong>na</strong>mi, jed<strong>na</strong>k pod vplyvom maďarskej<br />
zahraničnej politiky – čoho výsledkom je<br />
uvedomenie si spoločných národných menši−<br />
nových záujmov a zjednotenie dvoch <strong>na</strong>jvý−<br />
z<strong>na</strong>mnejších maďarských menšinových strán<br />
roku 1936.<br />
Činnosť politických strán bola dobre dopĺ−<br />
ňaná pôsobením maďarských menšinových<br />
inštitúcií. Úroveň ich práce bola síce veľmi<br />
premenlivá, ale kultúr<strong>na</strong> činnosť, ktorú vyko−<br />
návali v záujme zachovania národnej identity<br />
Maďarov vtlačila maďarskému duchovnému<br />
životu v Československu v období medzi<br />
dvomi voj<strong>na</strong>mi výraznú pečať. V tridsiatych<br />
rokoch sa čoraz viac udomácňuje myšlienka,<br />
že menšinové bytie je osobitným poslaním.<br />
Tento posun vo vnímaní vlastného postavenia<br />
je inšpirovaný menšinovým mesianizmom,<br />
jeho protagonistami sú výz<strong>na</strong>mné osobnosti<br />
maďarského literárneho a vedeckého života <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>, a odzrkadľuje tú novú duchovnosť,<br />
ktorá je už vyjadrením uvedomenia si dvojitej<br />
pripútanosti, dvojakej identity príslušníkov<br />
menšín.<br />
Po prvej viedenskej arbitráži nedochádza<br />
k podstatným zmenám v právnom postavení<br />
Maďarov, ktorí ostali <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>: v škol−<br />
stve aj vo verejnom živote môžu používať<br />
svoj materinský jazyk, ak sú podobné práva<br />
priz<strong>na</strong>né aj slovenskej menšine v Maďarsku.<br />
Uplatnenie zásady reciprocity sa teda obme−<br />
dzuje právo maďarskej menšiny používať svoj<br />
materinský jazyk.<br />
Obdobie rokov 1945 – 1948 z<strong>na</strong>mená éru<br />
úplného bezprávia maďarskej menšiny, ktoré<br />
sú oz<strong>na</strong>čované ako „roky bez domoviny“ („a<br />
hontalanság évei“).<br />
Maďari (a Nemci) žijúcich v Českosloven−<br />
sku boli – okrem aktívnych antifašistov – štá−<br />
tom zbavení občianstva, následne bola zhaba−<br />
ná pôda, budovy a nehnuteľnosti, ktorá bola<br />
v ich vlastníctve. Zamest<strong>na</strong>nci štátnej a verej−<br />
nej služby maďarskej národnosti boli prepus−<br />
tení zo zamest<strong>na</strong>nia bez akejkoľvek náhrady<br />
(Maďari nemohli dostať ani vojnové odškod−<br />
nenie, ani dôchodok). Boli zatvorené maďar−<br />
ské školy, rozpustené maďarské spolky<br />
a organizácie. Maďari boli nútení k reslovaki−<br />
zácii, mnohí boli deportovaní do Čiech, Čes−<br />
koslovensko v podstate vnútilo Maďarsku<br />
dohodu o vzájomnej výmene obyvateľstva<br />
atď. Tieto opatrenia, obsiahnuté v Košickom<br />
vládnom programe, v zákonoch Slovenskej<br />
národnej rady, či Benešových dekrétoch zane−<br />
chali dodnes živé, hlboké rany v dušiach prí−<br />
slušníkov maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Po prevzatí moci komunistami, <strong>na</strong> základe<br />
záko<strong>na</strong> číslo 245 z 25. októbra 1948, mohlo<br />
byť príslušníkom maďarskej menšiny – po<br />
zložení prísahy vernosti – pri<strong>na</strong>vrátené česko−<br />
slovenské štátne občianstvo, avšak nemohli si<br />
uplatňovať špecifické menšinové práva. Až<br />
ústavný zákon číslo 33 z roku 1956 <strong>na</strong>riaďu−<br />
je, že je potrebné vytvoriť vhodné podmienky<br />
<strong>na</strong> podporu hospodárskeho a kultúrneho roz−<br />
voja občanov maďarskej a ukrajinskej národ−<br />
nosti. Ďalej, podľa ústavy z roku 1960 mal<br />
štát zabezpečiť občanom maďarskej, ukrajin−<br />
skej a poľskej národnosti možnosť vzdeláva−<br />
nia sa a kultúrneho rozvoja v materinskom<br />
jazyku.<br />
Na základe uvedených opatrení sa počnúc<br />
päťdesiatymi rokmi <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> postupne<br />
otvárajú brány maďarských škôl a materských<br />
škôl, pod silným straníckym dohľadom sa<br />
začí<strong>na</strong> vydávanie maďarských kníh, novín<br />
a časopisov. 15. decembra 1948 vychádza<br />
prvé číslo denníka Új Szó a postupne vychá−<br />
dzajú ďalšie maďarské časopisy: Szabad<br />
Földműves (1950), Alkotó Ifjúság (1950),<br />
Fáklya (1951), Pionírok Lapja (1951), Új<br />
Ifjúság (1952), Kis Építő (1952), Dolgozó Nő<br />
(1952), A Hét (1956), Irodalmi Szemle (1958)<br />
atď. Vydávanie maďarských kníh sa začalo<br />
v rámci Vydavateľstva Pravda roku 1949.<br />
Roku 1953 vzniklo Maďarské vydavateľstvo<br />
v Československu, avšak roku 1956 bolo<br />
včlenené do Slovenského vydavateľstva krás−<br />
nej literatúry (neskoršie Vydavateľstvo<br />
Tatran). Roku 1967 vzniká maďarská sekcia<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language