Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Maďarské národnostné školstvo 203<br />
<strong>na</strong>mierených proti maďarskému národnostné−<br />
mu školstvu, často sú to dôsledky vyplývajú−<br />
ce z <strong>na</strong>riadení všeobecnej školskej politiky,<br />
ktoré zasiahli celý systém základného škol−<br />
stva <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Môžeme sem zaradiť aj<br />
úsilie o integráciu deväťročných základných<br />
škôl, ktoré bolo <strong>na</strong> programe dňa od <strong>na</strong>do−<br />
budnutia účinnosti školského záko<strong>na</strong> z roku<br />
1953. 13<br />
Sieť maďarských základných škôl <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku <strong>na</strong>jviac zasiahlo rušenie škôl v obdo−<br />
bí rokov 1970 a 1985. V tomto období bolo<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> zrušených 1 503 základných<br />
škôl, z toho 226 škôl s vyučovacím jazykom<br />
maďarským. Na <strong>Slovensku</strong> bolo teda zruše−<br />
ných 39,2 % základných škôl, medzi nimi<br />
46,12 % maďarských škôl. 14 Zo zrušených<br />
základných škôl bolo 15,03 % s vyučovacím<br />
jazykom maďarským. Ak porovnáme údaje<br />
z roku 1958 a 1985, zistíme, že redukovanie<br />
siete základných škôl vo viacerých vlnách vo<br />
väčšej miere zasiahlo školy s vyučovacím<br />
jazykom maďarským, veď v tomto období<br />
bolo zrušených 298 (562 – 264) základných<br />
škôl s vyučovacím jazykom maďarským, čiže<br />
53,02 % všetkých maďarských škôl. Je to<br />
určite jednou z hlavných príčin toho, že<br />
v spomí<strong>na</strong>nom období sa podiel žiakov<br />
základných škôl maďarskej národnosti <strong>na</strong>všte−<br />
vujúcich slovenské školy zvýšil z 10,07 % <strong>na</strong><br />
26,97 % (tabuľka 3). 15<br />
1. septembra 1950 bolo v Komárne otvo−<br />
rené prvé gymnázium s vyučovacím jazykom<br />
maďarským. 17 Boli zriadené dve stredné školy<br />
tretieho stupňa – všeobecné gymnázium v Ko−<br />
márne a pedagogické gymnázium v Bratislave<br />
(Pedagogická škola pre vzdelávanie učiteľov<br />
národných škôl s vyučovacím jazykom maďar−<br />
ským), zamerané <strong>na</strong> prípravu učiteľov pre<br />
národné školy. Okrem toho sa pri dvoch prie−<br />
myselných odborných školách – v Bratislave<br />
a v Košiciach – otvorili maďarské oddelenia<br />
(maďarské triedy). V roku zriadenia začalo<br />
študovať v štyroch triedach komárňanského<br />
gymnázia 142 žiakov, do piatich tried brati−<br />
slavského pedagogického gymnázia sa zapísa−<br />
lo 182 žiakov. V novozriadených trie−<br />
dach dvoch priemysloviek bolo zapísaných<br />
spolu 70 žiakov. V rokoch 1950 a 1955 mala<br />
maďarská menši<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> šancu <strong>na</strong> to,<br />
aby si vybudovala úplnú sieť stredných škôl<br />
zodpovedajúcu reálnym potrebám.<br />
Na začiatku sedemdesiatych rokov už fun−<br />
govalo 13 gymnázií a v ďalších deviatich sa<br />
otvárali maďarské triedy, oddelenia. 18<br />
Počet žiakov gymnázií s vyučovacím jazy−<br />
kom maďarským sa od zriadenia nových gym−<br />
názií postupne zvyšoval až do polovice šesť−<br />
desiatych rokov. Na začiatku sedemdesiatych<br />
rokov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> ďalej pokračovalo rozši−<br />
rovanie gym<strong>na</strong>ziálneho štúdia, <strong>na</strong> čo pouka−<br />
zuje aj rast počtu žiakov do roku 1980 (tabuľ−<br />
ka 4). Do polovice ďalšieho desaťročia sa síce<br />
znížil počet žiakov o niekoľko tisíc, ale roku<br />
1990 sa znova zvýšil <strong>na</strong> stav spred desiatich<br />
rokov. Vývoj počtu gym<strong>na</strong>zistov maďarskej<br />
národnosti nebol totožný so zme<strong>na</strong>mi počtu<br />
všetkých gym<strong>na</strong>zistov, čo v ešte väčšej miere<br />
platí pre počet žiakov gymnázií s vyučovacím<br />
jazykom maďarským (tabuľka 4). 19<br />
Stredné odborné školy s vyučovacím jazy−<br />
kom maďarským sa rozvíjali pomalšie ako<br />
gymnáziá. Roku 1950 sa vyučovalo po ma−<br />
ďarsky v troch odborných školách a v ôsmich<br />
triedach sa učilo 315 žiakov tak, že počas<br />
roka prichádzali do maďarských tried ďalší<br />
žiaci. Do roku 1953 bola zriadená len jed<strong>na</strong><br />
stredná odborná škola s vyučovacím jazykom<br />
maďarským, a to v Košiciach, a v ďalších<br />
ôsmich odborných školách boli otvorené<br />
maďarské triedy. V 41 triedach študovalo ešte<br />
vždy len 1 407 maďarských študentov. Bol to<br />
len veľmi pomalý vývoj, no roku 1954 sa aj<br />
tento pozastavil, pretože otváranie ďalších<br />
maďarských tried povoľovali úrady už len<br />
zdráhavo.<br />
Do školského roku 1970/1971 sa praktic−<br />
ky dotvorila sieť maďarských odborných škôl<br />
spolu s triedami s vyučovacím jazykom ma−<br />
ďarským. Táto sieť sa s menšími zme<strong>na</strong>mi<br />
zachovala aj v deväťdesiatych rokoch. V roku<br />
1970 tvorilo túto sieť 5 (1 + 4) priemysloviek,<br />
4 (0 + 4) ekonomické stredné odborné školy,<br />
6 (5 + 1) poľnohospodárskych odborných<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language