Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
195<br />
1961) predovšetkým vďaka zlepšujúcej sa zdra−<br />
votnej starostlivosti. Neskoršie počet úmrtí<br />
postupne stúpa, v rokoch 1990 a 1991 prekraču−<br />
je 54 tisíc a odvtedy sa pohybuje v rozmedzí 51<br />
a 53 tisíc osôb. Vývoj úmrtí v rámci maďarskej<br />
menšiny a celkovej populácie Slovenska porov−<br />
náme pomocou ukazovateľa hrubej miery úmrt−<br />
nosti. (O ich korekcii pozri poznámku v predo−<br />
šlom bode.) Hrubá miera úmrtnosti príslušníkov<br />
maďarskej národnosti sa v päťdesiatych rokoch<br />
pohybovala okolo 12 – 13‰ – tento údaj však<br />
potrebuje korekciu, keďže sčítanie ľudu roku<br />
1950 v Československu vykázalo o viac ako sto−<br />
tisíc menej Maďarov, ako bol skutočný stav.<br />
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia pred−<br />
stavovala hrubá miera úmrtnosti maďarského<br />
obyvateľstva hodnotu nižšiu ako 10‰, do začiat−<br />
ku osemdesiatych rokov sa postupne zvyšovala<br />
a od druhej polovice osemdesiatych rokov kle−<br />
sala. Celoštátne ukazovatele hrubej miery úmrt−<br />
nosti od začiatku päťdesiatych rokov klesajú, do<br />
začiatku šesťdesiatych rokov klesli pod hodnotu<br />
8‰, neskoršie, až dodnes sa pohybujú v rozme−<br />
dzí 9,5 – 10,3‰. Vyššia úmrtnosť Maďarov sa<br />
vo svojich tendenciách nelíši od celoslovenských<br />
údajov.<br />
24. K zmene orientácie štatisticky vykázaných mig−<br />
račných trendov prispeli aj dva ďalšie momenty.<br />
Z<strong>na</strong>čnej časti disidentov, ktorí emigrovali pred<br />
pádom komunizmu, bolo vrátené (česko−)sloven−<br />
ské štátne občianstvo, títo bývalí disidenti<br />
– keďže žili istým dvojakým životom – boli<br />
považovaní za imigrantov. Po rozdelení Česko−<br />
slovenska prebiehali z<strong>na</strong>čné migračné pohyby<br />
v smere oboch novovzniknutých republík. Časť<br />
zamest<strong>na</strong>ncov federálnych úradov, podnikov,<br />
inštitúcií, armády sa vrátila <strong>na</strong> Slovensko, okrem<br />
toho české úrady vyhostili nemalý počet sloven−<br />
ských Rómov. Na druhej strane, viacerí predsta−<br />
vitelia, ktorí boli v politickej opozícii voči popu−<br />
listickému, autoritárskemu smerovaniu Sloven−<br />
skej republiky pod vedením Vladimíra Mečiara,<br />
sa presťahovali do Čiech. Výz<strong>na</strong>mnejší je však<br />
počet tých <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> žijúcich Čechov, ktorí<br />
sa v rokoch 1992 – 1993 presťahovali do Čiech.<br />
25. O tomto podrobnejšie pozri Gyurgyík 2003.<br />
26. Pri príležitosti minulých cenzov realizovaných<br />
v období režimu štátostrany sa takýto problém<br />
nemohol ani objaviť. Dátum ko<strong>na</strong>nia cenzu roku<br />
1991 bol časovo ešte málo vzdialený od novem−<br />
bra <strong>1989</strong>.<br />
27. V prípade niektorých zložitejších premenných je<br />
počet neznámych ešte vyšší. V jednotlivých uka−<br />
zovateľoch sociálnej štruktúry sa podiel nezná−<br />
mych pohyboval okolo 20 %.<br />
28. Vážnejším problémom je to – aspoň v prípade<br />
Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ale to sa už týka inej<br />
dimenzie interpretácie údajov zo sčítania ľudu –,<br />
koľko môže byť tých, ktorí síce sčítaní boli<br />
(keďže za nich vyplnili dotazník iní, alebo sa<br />
práve zdržiavali doma), ale v skutočnosti patria,<br />
z pohľadu prítomnosti či neprítomnosti, skôr do<br />
skupiny odsťahovaných.<br />
29. Pri používaní pojmov rozlišujeme pojmy asimi−<br />
lácia a procesy zmeny národnosti. Pod prvým<br />
pojmom rozumieme také procesy premeny, ktoré<br />
v relácii dvoch národnostných etnických skupín<br />
siahajú od začiatočných etáp zmeny až po úplné<br />
splynutie a dajú sa skúmať komplexne vo viace−<br />
rých dimenziách. Pri zmene národnosti dochádza<br />
k zmene v jednej premennej, k zmene národnej<br />
príslušnosti (prípadne materinského jazyka).<br />
30. Tento prístup poskytuje spoľahlivé, hodnotiteľné,<br />
použiteľné údaje vtedy, ak sa údaje o úmrtnosti<br />
a migračných pohyboch jednotlivých národností<br />
zaradených do výskumu, nelíšia od seba v uka−<br />
zovateľoch podľa jednotlivých vekových skupín<br />
v podstatnej miere. Hrubá miera úmrtnosti ma−<br />
ďarského obyvateľstva <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> je nepriaz−<br />
nivejšia ako celoštátne hodnoty. Sčasti sa to dá<br />
vysvetliť nepriaznivejším vekovým zložením<br />
maďarského obyvateľstva <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Presnosť<br />
a<strong>na</strong>lýzy je ovplyvnená aj rov<strong>na</strong>kým dátumom<br />
ko<strong>na</strong>nia dvoch sčítaní ľudu. (Je to dôležitá pod−<br />
mienka, pretože v rámci kalendárneho roku<br />
počet <strong>na</strong>rodení kolíše. Dátumy sčítania roku<br />
1991 a roku 2001 sa líšili len v malej miere, boli<br />
to necelé tri mesiace. Ďalšou podstatnou zložkou<br />
spoľahlivosti je odchýlka medzi migračným sal−<br />
dom celkového obyvateľstva a maďarského oby−<br />
vateľstva [v oboch prípadoch je pozitívne].<br />
Podiel maďarského migračného prírastku je tri−<br />
krát nižší ako celoslovenská hodnota).<br />
31. Pozri Gyurgyík 2003.<br />
32. V roku 2001 zomrelo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> do jedného<br />
roka života 0,63 % novorodencov, miera úmrt−<br />
nosti starších, 2 – 9−ročných detí je niekoľkokrát<br />
menšia.<br />
33. Príči<strong>na</strong>mi znižovania etnickej reprodukcie, teda<br />
javom, keď časť detí maďarských matiek dostáva<br />
inú národnosť, sme sa zaoberali v kapitole 10.<br />
34. Pravda, aj výklad pojmu materinského jazyka<br />
má viac rovín, ale nie je taký problematický<br />
ako výklad pojmu národnosť. Je to tak aj preto,<br />
že kategória národnosti má aj politickú konotá−<br />
ciu: formálne prihlásenie sa k väčšinovému náro−<br />
du – aj vtedy, keď nie je <strong>na</strong>plnené veľkým etnic−<br />
kým nábojom – možno chápať aj ako sľub ver−<br />
nosti danému národného štátu. Na druhej strane<br />
možno národnosť hodnotiť ako „oficiálnu“ kate−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language