Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
194 László Gyurgyík<br />
resné centrá v rámci maďarského jazykového<br />
územia vznikli väčšinou z menšinovo maďar−<br />
ských miest <strong>na</strong> jazykovej hranici a perifériu<br />
okresov tvorili väčšinou oblasti okolo väčšinovo<br />
maďarských menších miest. V dôsledku týchto<br />
opatrení si po roku 1960 zachovali maďarskú<br />
väčšinu len dva okresy (Du<strong>na</strong>jská Streda a Ko−<br />
márno). Inou otázkou je, že v <strong>na</strong> území týchto<br />
dvoch okresov by sa ani nedali vytvoriť také<br />
územnosprávne jednotky, kde by sa maďarské<br />
obyvateľstvo dostalo do numericky menšinového<br />
postavenia. V 3 až 4 okresoch prekročil podiel<br />
maďarského obyvateľstva 40 %. Celé desaťročia<br />
žilo temer 99 % percent maďarského obyvateľ−<br />
stva <strong>na</strong> území 13 okresov južného Slovenska<br />
a v 2 mestách. – Počnúc reorganizáciou usku−<br />
točnenou roku 1960 sa územie Slovenska roz−<br />
členilo <strong>na</strong> 3, resp. 4 správne celky strednej úrov−<br />
ne (kraje). Smerom od Východu <strong>na</strong> Západ po−<br />
krýval jeden kraj východnú časť Slovenska, ďalší<br />
kraj strednú časť, a <strong>na</strong>pokon tretí kraj pokrýval<br />
územie západnej časti Slovenska . V jednom<br />
období malo aj mesto Bratislava štatút kraja.<br />
13. V niekoľkých prípadoch sa síce územné usporia−<br />
danie obvodov líšilo od prirodzeného spádového<br />
územia jeho administratívneho centra, ale v zása−<br />
de aj takto predstavovali obvody z hľadiska<br />
sídelnej štruktúry a národnostného zloženia orga−<br />
nickejšiu, prirodzenejšiu jednotku ako okresy.<br />
Na území 13 okresov južného Slovenska a 2<br />
miest bolo vytvorených 56 obvodov. V 26 obvo−<br />
doch prekročil podiel maďarského obyvateľstva<br />
10 %, v 16 obvodoch bolo maďarské obyvateľ−<br />
stvo vo väčšine a v 4 obvodoch jeho podiel pre−<br />
kročil 80 %. Tieto údaje <strong>na</strong> úrovni menších re−<br />
giónov poskytovali o etnodemografickej priesto−<br />
rovej štruktúre maďarského obyvateľstva vernejší<br />
obraz ako agregované údaje veľkých okresov.<br />
14. Zároveň je však nevyhnutná a<strong>na</strong>lýza údajov zo<br />
sčítania ľudu podľa okresov v tých prípadoch,<br />
keď nie sú k dispozícii údaje vzťahujúce sa <strong>na</strong><br />
menšie územné jednotky, <strong>na</strong> obce.<br />
15. Údaj maďarskej národnosti z roku 2001 je pre−<br />
počítaná hodnota.<br />
16. Na rozdiel od predchádzajúcich sčítaní ľudu<br />
nemôžeme zanedbať vývoj počtu osôb neznáme−<br />
ho veku, keďže sa za 10 rokov zvýšil ich počet<br />
32−násobne (z 1 473 <strong>na</strong> 47 524) a ich podiel z<br />
0 % <strong>na</strong> 0,9 %.<br />
17. Metodika používaná slovenským štatistickým<br />
úradom zaraďuje tzv. uchádzačov o prácu – ne−<br />
zamest<strong>na</strong>ných – do skupiny ekonomicky ak−<br />
tívnych.<br />
18. V tabuľke 8 sa všetky kategórie, vrátane podielu<br />
uchádzačov o prácu, vzťahujú <strong>na</strong> celú populáciu.<br />
19. V desaťročiach pred zmenou režimu roku <strong>1989</strong><br />
československé demografické štatistiky neobsa−<br />
hovali údaje o tzv. migrácii bez povolenia, čiže<br />
počet ľudí, ktorí opustili krajinu ilegálne.<br />
20. Naša voľba padla <strong>na</strong> rok 1955.<br />
21. Evidencia dieťaťa podľa národnosti matky posky−<br />
tuje o reprodukcii národností reálne údaje. Zber<br />
údajov takýmto spôsobom však môže byť aj<br />
zdrojom istých nepresností. Formulár nevypĺňa<br />
matka, čiže pri zapísaní národnosti nie je možné<br />
vylúčiť ani istú subjektivitu, <strong>na</strong> druhej strane<br />
však aj osobité podmienky vyplňovania (často<br />
dochádza k evidencii už <strong>na</strong> druhý deň v nemoc−<br />
ničných podmienkach) môžu viesť k istým<br />
nepresnostiam. Podstatnejšie sú však odchýlky,<br />
ktoré sa objavujú pri vykazovaní národnosti detí<br />
z etnicky zmiešaných manželstiev. Tu má roz−<br />
hodujúcu úlohu fakt, že rodičia vo väčšine prí−<br />
padov dávajú deťom národnosť väčšinovej strany.<br />
Nemožno nechať bez povšimnutia ani fakt, že pri<br />
uzavretí manželstva dvoch osôb rozličnej národ−<br />
nosti – v zmiešanom manželstve – dochádza<br />
k zmene národnosti jednej stránky často už pred<br />
<strong>na</strong>rodením (pri <strong>na</strong>rodení) prvého dieťaťa<br />
a v dôsledku toho aj dieťa dostane matkinu zme−<br />
nenú národnosť. Na druhej strane sa stáva aj to,<br />
že dieťa <strong>na</strong>rodené maďarskej matke žijúcej<br />
v zmiešanom manželstve dostáva pri <strong>na</strong>rodení<br />
maďarskú národnosť, ale nezriedka už krátko po<br />
<strong>na</strong>rodení detí (<strong>na</strong>príklad pri príležitosti práve<br />
aktuálneho sčítania ľudu) je ich národnosť zapí−<br />
saná podľa skutočnej orientácie, národnej identi−<br />
ty rodiny. V dôsledku toho sa údaje národnost−<br />
nej štatistiky <strong>na</strong>rodení vo výz<strong>na</strong>mnej miere líšia<br />
od údajov národnostného rozloženia danej veko−<br />
vej skupiny podľa sčítania obyvateľov.<br />
22. Vyplýva to z toho, že tzv. stredný stav obyva−<br />
teľstva prerátaný <strong>na</strong> čas <strong>na</strong>sledujúceho cenzu sa<br />
vo väčšou či menšej miere líši (väčšinou je nižší)<br />
od hodnôt zistených pri sčítaní obyvateľov. Je to<br />
dôsledok medzičasom uskutočneného procesu<br />
zmeny národnej identity. Preto hrubú mieru pô−<br />
rodnosti môžeme dodatočne spresniť <strong>na</strong> základe<br />
počtu obyvateľstva podľa <strong>na</strong>sledujúceho cenzu.<br />
Najjednoduchší spôsob je ten, keď zmeny v poč−<br />
te obyvateľstva dvoch po sebe <strong>na</strong>sledujúcich cen−<br />
zov lineárne rozpočítame <strong>na</strong> jednotlivé roky<br />
a touto hodnotou <strong>na</strong>hradíme medziročný počet<br />
obyvateľstva v pôvodnej verzii. Rov<strong>na</strong>ký postup<br />
môžeme zvoliť aj pri spresňovaní hrubej miery<br />
úmrtnosti, prirodzeného prírastku a úbytku.<br />
23. Sekvencie údajov o úmrtnosti obyvateľstva <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> majú rozdielnu tendenciu. Do začiat−<br />
ku šesťdesiatych rokov úmrtnosť klesá (<strong>na</strong>jnižší<br />
počet úmrtí – 31 403 osôb – bol zistený roku
Change language