Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
193<br />
POZNÁMKY<br />
1. Pri sčítaniach ľudu v Československu (<strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>) sa príslušnosť k národnosti určovala<br />
<strong>na</strong> základe priz<strong>na</strong>nia národnosti. Materinský<br />
jazyk bol predmetom zisťovania pri sčítaniach<br />
uskutočnených v rokoch 1970, 1991 a 2001.<br />
2. Údaje zo sčítania ľudu z roku 1921 sú spravidla<br />
udávané v prepočte <strong>na</strong> dnešné územie<br />
Slovenska. Trochu odlišné sú údaje vzťahujúce<br />
sa <strong>na</strong> územie z roku 1921. V prvej polovici<br />
dvadsiatych rokov ešte došlo k istej úprave hra−<br />
níc a územie Slovenska sa rozšírilo aj po roku<br />
1945 v dôsledku pripojenia troch obcí <strong>na</strong> pravej<br />
strane Du<strong>na</strong>ja pri Bratislave k <strong>Slovensku</strong>.<br />
Navyše, aj administratívne hranice Podkarpatskej<br />
Rusi (Zakarpatskej Ukrajiny) a Slovenska sa líši−<br />
li od dnešných. Súhrnné údaje za Podkarpatskú<br />
Rus a Slovensko sa líšia od údajov za dnešné<br />
územie Slovenska už o niekoľko sto tisíc osôb.<br />
Popri rozdieloch vznikajúcich z rozdielnej rozlo−<br />
hy územia ovplyvňuje údaje sčítaní ľudu v Čes−<br />
koslovensku v členení podľa národnosti aj počet<br />
osôb s vyriešenou, resp. nevyriešenou a cudzou<br />
štátnou príslušnosťou.<br />
3. Aj roku 1940 sa <strong>na</strong> území slovenského štátu<br />
uskutočnilo sčítanie ľudu, ale národnostné údaje<br />
v členení podľa obcí neboli zverejnené.<br />
4. Vývoj osudu maďarského národnostného spolo−<br />
čenstva rozhodujúcim spôsobom <strong>na</strong>trvalo určilo<br />
obdobie niekoľkých rokov po oboch svetových<br />
vojnách: z krajiny bolo vypovedaných 31 780<br />
maďarských osôb, ktoré sa z územia Maďarska<br />
prisťahovali po Trianone, asi 70 tisíc Maďarov<br />
bolo vysídlených v rámci dohody o výmene oby−<br />
vateľstva medzi Československom a Maďarskom<br />
a asi 6 000 osôb ušlo pred pre<strong>na</strong>sledovaním.<br />
Počet deportovaných <strong>na</strong> české územia mohol<br />
predstavovať asi 50 tisíc osôb. Z morálneho hľa−<br />
diska <strong>na</strong>jnepriaznivejšie zasiahla maďarské oby−<br />
vateľstvo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> tzv. reslovakizácia. Do<br />
konca roka 1947 bolo podaných 410 820 žia−<br />
dostí o reslovakizáciu, pričom polovicu žiadate−<br />
ľov úrady aj vyhlásili za Slovákov. V dôsledku<br />
z<strong>na</strong>čných demografických dopadov týchto opat−<br />
rení sa <strong>na</strong>rušila a zmenila sídelná štruktúra úze−<br />
mia, ktorá ešte v období medzi dvomi voj<strong>na</strong>mi<br />
tvorila pomerne homogénny priestor obývaný<br />
Maďarmi. Toto územie sa zmenilo <strong>na</strong> územie<br />
s viac či menej zmiešaným obyvateľstvom.<br />
5. Výpočty sme uskutočnili <strong>na</strong> základe zastúpenia<br />
obyvateľstva rómskej národnosti v maďarských<br />
obciach a v okresoch <strong>na</strong> maďarskom jazykovom<br />
území.<br />
6. Pozri Gyönyör <strong>1989</strong>.<br />
7. V deväťdesiatych rokoch sa štruktúra sídel <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> zmenila z viacerých aspektov. Po<br />
zmene režimu roku <strong>1989</strong> časť obcí spojených <strong>na</strong><br />
základe „vyššieho“ rozhodnutia v minulých<br />
desaťročiach opätovne <strong>na</strong>dobudla samostatnosť,<br />
zároveň však – i keď v menšej miere – pokra−<br />
čovalo <strong>na</strong> regionálnej úrovni spájanie menších<br />
obcí do väčších celkov. Najväčšie zmeny v tom−<br />
to smere sa uskutočnili v prvých dvoch rokoch<br />
po zmene režimu, z tohto dôvodu sa v období<br />
rokov 1980 až 1991 zvýšil počet obcí (z 2 725<br />
<strong>na</strong> 2 825) vo väčšej miere ako v období medzi<br />
dvomi ostatnými sčítaniami ľudu (z 2 825 <strong>na</strong><br />
2 883). Pozri Štatistický lexikón obcí ČSSR 1982<br />
(1984). II. Praha: ŠEVT; Štatistický lexikón obcí<br />
SR 1992 (1994). Bratislava: ŠEVT.<br />
8. V podmienkach Slovenska údaje obcí s obyva−<br />
teľstvom <strong>na</strong>d 5 000 spoľahlivo vystihujú zmeny<br />
v mestských osídleniach.<br />
9. S tými obcami, kde pomer maďarského obyva−<br />
teľstva neprevyšuje 10 % a ani v absolútnom<br />
vyjadrení nedosahuje počet 100 osôb, sa ďalej<br />
nebudeme podrobne zaoberať. Niektoré etnické<br />
aspekty obcí patriacich do tejto skupiny však<br />
budeme <strong>na</strong>ďalej sledovať.<br />
10. Pozri Gyurgyík 1994.<br />
11. Hodnotili sme obce, ktoré patria do územia obý−<br />
vaného maďarskou menšinou, a žije v nich viac<br />
ako 10 % alebo aspoň 100 osôb maďarskej<br />
národnosti.<br />
12. Malé okresy boli tvorené jedným mestom alebo<br />
sídlom mestského charakteru spolu s priľahlým<br />
územím, ktoré ho viac−menej organicky obkole−<br />
sovalo. Tieto mikroregióny tvorili z hospodár−<br />
skeho hľadiska, z hľadiska štruktúry obcí, z geo−<br />
grafického, etnického a historického hľadiska<br />
spravidla organický celok. Veľké okresy vytvo−<br />
rené roku 1960 vznikli väčšinou zlúčením úze−<br />
mia troch bývalých malých okresov, a tak sa<br />
oblasti, ktoré predtým nemali bližšie vzťahy,<br />
dostali do jednej administratívno−územnej jed−<br />
notky. V podmienkach štátostraníckeho systému<br />
dôsledkom tohto opatrenia bolo to, že okresné<br />
mesto a jeho okolie sa rozvíjalo intenzívnejšie<br />
ako mestá a ich okolie vytesnené <strong>na</strong> perifériu<br />
okresu. Väčši<strong>na</strong> nových okresov bola tvarovaná<br />
v severo−južnom smere a z národnostného hľadi−<br />
ska sa tieto okresy skladali v podstate z dvoch<br />
etnicky rozdielnych území. V charaktere sídelnej<br />
štruktúry zreteľná etnická odlišnosť jednotlivých<br />
území sa tým <strong>na</strong> úrovni okresov celkom rozply−<br />
nie, čo potom zo štatistického pohľadu do urči−<br />
tej miery potvrdzuje oprávnenosť používania prí−<br />
vlastku „etnicky zmiešané územie“ aj <strong>na</strong> oblasti,<br />
ktoré sú etnicky takmer homogénne. Nové ok−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language