Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
190 László Gyurgyík<br />
budeme s<strong>na</strong>žiť určiť zmeny prebiehajúce sme−<br />
rom k slovenskej národnosti.<br />
3.1. Najrozsiahlejšie interetnické vzťahy<br />
smerom k rómskej menšine si spomedzi všet−<br />
kých národnostných menšín <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
vytvorila maďarská národnostná komunita.<br />
Územia obývané ďalšími národnostnými men−<br />
ši<strong>na</strong>mi patria do iných regiónov, resp. počet<br />
príslušníkov týchto menšín je veľmi malý,<br />
alebo žijú roztrúsene. Na územiach obýva−<br />
ných Maďarmi tvoria <strong>na</strong>jpočetnejšie etnikum<br />
Rómovia. Ich počet sa za desať rokov štatis−<br />
ticky zvýšil zo 75 802 <strong>na</strong> 89 920 (o 18,6 %).<br />
Ich podiel v obciach obývaných maďarskou<br />
menšinou sa zvýšil viacnásobne, o 39,4 %.<br />
V ďalšej časti a<strong>na</strong>lýzy preskúmame, aké sú<br />
charakteristické z<strong>na</strong>ky nárastu podielu Rómov<br />
<strong>na</strong> územiach obývaných maďarskou menšinou<br />
(graf 9).<br />
V obciach diasporického charakteru ma−<br />
ďarského osídlenia nárast počtu Rómov<br />
(111,5 %) zaostáva za ich celoštátnou dy<strong>na</strong>−<br />
mikou rastu. V menšinovo maďarských (10 –<br />
50 %) a mierne väčšinovo maďarských<br />
obciach (50 – 80 %) sa podiel Rómov zvýšil<br />
jeden a pol násobne (<strong>na</strong> 155,3 %, resp. <strong>na</strong><br />
155,5 %), v silne väčšinovo maďarských ob−<br />
ciach viac ako dva a pol násobne (<strong>na</strong> 269,1 %).<br />
Zdá sa, že k priz<strong>na</strong>niu (prijatiu) rómskej iden−<br />
tity, resp. zmeny identity smerom k rómskej<br />
je v silne väčšinovo maďarských obciach<br />
priaznivejšie prostredie ako <strong>na</strong> iných úze−<br />
miach Slovenska. Je pravdepodobné, že tí,<br />
ktorí v období 1991 – 2001 zmenili svoju ná−<br />
rodnosť <strong>na</strong> rómsku <strong>na</strong> území obývanom Ma−<br />
ďarmi, sa v predchádzajúcich desaťročiach<br />
hlásili k maďarskej národnosti v trochu vyš−<br />
šom pomere ako bol celkový podiel maďar−<br />
skej menšiny (Gyönyör <strong>1989</strong>). Celkovo sa<br />
štatistický úbytok obyvateľstva maďarskej<br />
národnosti v dôsledku zmeny národnej identi−<br />
ty smerom k rómskej odhaduje asi <strong>na</strong> 4 – 6<br />
tisíc osôb.<br />
3.2. Určujúcim z<strong>na</strong>kom, sprievodným ja−<br />
vom slovensko−maďarských interetnických<br />
vzťahov je asimilácia maďarskej menšiny<br />
smerom k slovenskému obyvateľstvu, ktorú<br />
<strong>na</strong> úrovni demografickej štatistiky a štatistiky<br />
sčítania obyvateľov interpretujeme ako zmenu<br />
národnosti. Podiel zmeny národnosti <strong>na</strong> zní−<br />
žení počtu obyvateľov maďarskej národnosti<br />
(47 tisíc v období medzi dvomi sčítaniami ľu−<br />
du) odhadujeme <strong>na</strong> 37 tisíc osôb. Ak z tohto<br />
čísla odpočítame štatistickú zmenu identity v<br />
prospech rómskeho etnika, zme<strong>na</strong> identity<br />
smerom k slovenskej národnosti môže pred−<br />
stavovať maximálne 31 tisíc osôb. Chceme tu<br />
upozorniť <strong>na</strong> to, že toto číslo v sebe nezahŕ−<br />
ňa stratu, ktorá je dôsledkom zníženia maďar−<br />
skej etnickej reprodukcie (smerom k obyva−<br />
teľstvu slovenskej národnosti). 33<br />
4. Výskum vonkajších faktorov ovplyvňu−<br />
júcich procesy zmeny národnosti je možné<br />
empiricky oddeliť od vnútorných faktorov tak,<br />
že pri skúmaní národnosti/jej zmeny zohľad−<br />
níme jednu ďalšiu premennú, ktorú považuje−<br />
me z hľadiska národnej väzby za „menej<br />
problematickú“, spoľahlivejšiu, stabilnejšiu<br />
ako kategóriu národnosti. Kategória materin−<br />
ského jazyka je (aspoň <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom území) spo−<br />
ľahlivejším ukazovateľom počtu príslušníkov<br />
danej národnostnej menšiny ako kategória<br />
národnosti. 34 Niekoľko „drobných“ problémov<br />
sa však ukazuje aj tu: už vyššie sme <strong>na</strong>z<strong>na</strong>či−<br />
li, že pri sčítaniach ľudu v Československu<br />
(<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>) boli údaje o materinskom<br />
jazyku zisťované len trikrát (v rokoch 1970,<br />
1991, 2001), avšak podrobné údaje zverejne−<br />
né neboli.<br />
V krajinách strednej Európy prevažuje<br />
tendencia, že k danej národnostnej menšine sa<br />
<strong>na</strong> základe materinského jazyka hlási viacej<br />
osôb ako <strong>na</strong> základe kategórie národnosti.<br />
(Samozrejme, v prípade väčšinových národov<br />
je to <strong>na</strong>opak.) V prípade zlepšenia vonkajších<br />
podmienok dochádza – popri zvýšeniu počtu<br />
osôb hlásiacich sa k danej národnosti podľa<br />
materinského jazyka – aj k zvýšeniu podielu<br />
tých, ktorí sa k nej hlásia podľa národnosti. V<br />
prípade zhoršenia podmienok národnostného<br />
života možno pozorovať tendenciu opačnú.<br />
Podiel osôb hlásiacich sa k maďarskému<br />
materinskému jazyku bol v prípade troch
Change language