Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov na Slovensku
187
počtu maďarského obyvateľstva na Slovensku
rozhodujúcou mierou. Východiskovým bodom
nášho odhadu bol fakt, že počet obyvateľov
Slovenska mal byť podľa demografických pre−
počtov k roku 2001 vyšší o 23 tisíc osôb ako
bol skutočný počet podľa sčítania ľudu.
(Vzhľadom na to, že aj roku 1991 aj roku 2001
bol okruh respondentov určený na základe tých
istých zásad, metodická odchýlka nemôže viesť
k zmene počtu osôb.) Túto hodnotu sme pova−
žovali za spodnú hranicu miery celoslovenskej
skrytej migrácie. Skrytá migrácia v rámci
maďarskej menšiny – vzhľadom na neveľmi
početnú emigráciu do Maďarska – musela byť
vyššia ako celoštátne hodnoty, odhadujeme ju
asi na 3,5 tisíc osôb. 28
3. Procesy zmeny národnosti. 29 Interetnic−
ké vzťahy danej národnostnej menšiny a iných
etnických skupín skúmame z dvoch aspektov
– z aspektu vzťahu k väčšinovému etniku
a vzťahu k iným menšinovým etnikám. Pro−
cesy zmien národnosti sa sprostredkovane
dajú pozorovať aj na základe zmien v etnic−
kom charaktere obcí patriacich do maďarské−
ho jazykového teritória. Jednotlivé aspekty
tohto javu sme analyzovali v kapitole 2.
Roku 1991 žilo v obciach (523 obcí) s
podielom maďarského obyvateľstva vyšším
ako 10 percent 61,5 % Maďarov, roku 2001
to bolo 56,8 % Maďarov, pričom podiel slo−
venského obyvateľstva v nich sa zvýšil z
36,4 % na 39,3 %. Zvýšil sa aj podiel iných
a neznámych národností z 2,1 % na 3,8 %.
Pokles podielu maďarského obyvateľstva je
v opačnom pomere k podielu Maďarov žijú−
cich v jednotlivých obciach: v oblastiach
s väčšinovým maďarským obyvateľstvom je
miera poklesu oveľa nižšia ako v menšino−
vých maďarských osídleniach.
Charakter procesov zmien národnej identi−
ty môžeme preskúmať aj bezprostrednejšie:
môžeme porovnať rozdiely zistených skúma−
ním podľa päťročných vekových skupín
v rámci jednotlivých národnostných komunít
zahrnutých do výskumu (v našom prípade ma−
ďarskej a slovenskej národnosti) a údajov za
celoslovenskú populáciu, v období medzi sčí−
taniami ľudu v rokoch 1991 a 2001 (graf 8).
Rozdiely v zmenách počtu (podielu) prí−
slušníkov jednotlivých vekových skupín v rám−
ci celkového obyvateľstva Slovenska a jednot−
livých národnostných komunít sú za určitých
podmienok vhodnými ukazovateľmi pri odhade
procesov zmeny národnej identity. Náš prístup
je založený na tom, že počet príslušníkov jed−
notlivých päťročných vekových skupín ovplyv−
ňuje v období medzi dvomi sčítaniami ľudu
viac faktorov. Jedným z najpodstatnejších je
hrubá miera úmrtnosti, ktorá sa zvyšuje sme−
rom k starším vekovým skupinám, druhý fak−
tor treba hľadať v medzinárodnej migrácii. 30
Z celoštátnych údajov sa dá na prvý
pohľad zistiť, že úbytok jednotlivých päťroč−
ných vekových skupín sa v období medzi
dvomi sčítaniami ľudu postupom veku mierne
zvyšuje. Počnúc od vekovej skupiny 50 – 54−
ročných sa nárast čoraz viac zrýchľuje. Tento
prirodzený proces sa vzhľadom na celkové
obyvateľstvo Slovenska vyvíja trochu ináč
v prípade maďarského a slovenského obyva−
teľstva. Úbytok slovenského obyvateľstva
v jednotlivých vekových skupinách je takmer
Tabuľka 12
Miera zmien v počte obyvateľov maďarskej národnosti v období 1991 – 2001 podľa podielu
maďarského obyvateľstva v obciach
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.