Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
186 László Gyurgyík<br />
príslušnosti neodpovedalo, resp. odpovedalo<br />
„nevhodne“. Okrem tých, ktorí <strong>na</strong> otázky<br />
neodpovedali, sa mnohí hlásili aj k etnikám,<br />
ktoré <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> nežijú (niekoľko tisíc ľudí<br />
sa hlásilo k Indiánom alebo k Eskimákom),<br />
alebo <strong>na</strong>miesto jednej národnosti oz<strong>na</strong>čili viac<br />
národností. Roku 2001 bol nárast kategórie<br />
neznámej alebo nezaradenej národnosti v po−<br />
rov<strong>na</strong>ní s údajmi z roku 1991 šesťnásobný. 27<br />
Osoby neznámej národnosti sa v jednom<br />
ohľade – podľa štátnej príslušnosti – v z<strong>na</strong>čnej<br />
miere líšia od ostatných národností. Slovenskú<br />
štátnu príslušnosť malo len 41,8 % z nich, pri−<br />
čom až 98,0 % obyvateľstva zrátaného počas<br />
cenzu patrilo do tejto kategórie. Z<strong>na</strong>mená to, že<br />
veľká časť osôb neznámej národnosti patrila<br />
k skupine imigrantov. Ak sa <strong>na</strong> základe týchto<br />
skutočností pokúsime odhadnúť, v akom pome−<br />
re mohli osoby s neznámou národnosťou znížiť<br />
početnosť jednotlivých národnostných komunít<br />
tým, že sa neidentifikovali (alebo sa identifiko−<br />
vali „neprimerane“), tak v rámci jednotlivých<br />
národností musíme zohľadniť aj podiel cudzích<br />
štátnych príslušníkov. V rámci tých národností,<br />
kde je podiel cudzích štátnych príslušníkov<br />
vyšší, bude pravdepodobne vyšší aj podiel prí−<br />
slušníkov neznámej národnosti. 1,1 % maďar−<br />
ského obyvateľstva <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> malo cudziu<br />
štátnu príslušnosť, v rámci celého Slovenska<br />
tento údaj predstavoval 1,9 %. Predpokladáme<br />
teda, že „strata“ spôsobená osobami neznámej<br />
národnosti je v rámci maďarského obyvateľstva<br />
menšia ako celoštátny priemer.<br />
Okrem toho je možné potvrdiť aj súvislosť<br />
medzi veľkosťou osídlení a podielom osôb<br />
neznámej národnosti. Kým v celoštátnom me−<br />
radle podiel osôb neznámej národnosti sotva<br />
presiahol 1,0 %, v obciach a malých mestách<br />
sa pohyboval v rozmedzí 0,6 – 0,8 %, vo väč−<br />
ších mestách tento podiel dosiahol 1,2 – 1,4 %<br />
a v dvoch veľkých mestách až 1,6 %. (Súvisí<br />
to aj s predchádzajúcim zistením, keďže imig−<br />
ranti sa usídľujú hlavne vo väčších osídle−<br />
niach.) Keďže maďarské obyvateľstvo <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku žije vo väčšej miere <strong>na</strong> dedinách ako<br />
v mestách, mohol nárast počtu neznámych<br />
z 8,8 tisíc <strong>na</strong> 54,5 tisíc prispieť k zníženiu<br />
počtu obyvateľov maďarskej národnosti asi<br />
o 4 000 osôb.<br />
2. Osobitne sa musíme zaoberať otázkou<br />
rozdielov medzi metodikou a praxou získava−<br />
nia údajov pri demografickom zisťovaní a pri<br />
sčítaní obyvateľov. Pri spoločenskovedných<br />
výskumoch – pri skúmaní totožných spolo−<br />
čenských javov – môžu údaje získané odliš−<br />
nými metódami spôsobiť z<strong>na</strong>čné skreslenie<br />
výsledkov. Skúmanie príčin poklesu počtu<br />
maďarského obyvateľstva <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> počas<br />
dlhých deväťdesiatych rokov si vyžaduje bliž−<br />
ší pohľad aj <strong>na</strong> údaje zo sčítania ľudu i <strong>na</strong><br />
údaje demografickej štatistiky. Niekedy sa<br />
v rámci jednotlivých modelov používajú obi−<br />
dva zdroje údajov, nezanedbateľné skreslenia,<br />
ktoré z toho plynú, však <strong>na</strong> základe dnešných<br />
poz<strong>na</strong>tkov nedokážeme presne vyčísliť.<br />
B) Faktory, ktoré určujú počet príslušní−<br />
kov maďarského národnostného spoločenstva,<br />
sme zaradili do 3 hlavných skupín. Empiric−<br />
kou metódou sme sa pokúsili popri 3 dimen−<br />
ziách popísať aj štvrtú dimenziu, spočívajúcu<br />
vo vplyve vonkajších faktorov <strong>na</strong> zmenu ná−<br />
rodnosti. Skúmanie začneme a<strong>na</strong>lýzou „menej<br />
problematických“ zložiek, dimenzií. Najprv<br />
budeme skúmať demografické procesy, potom<br />
pokles maďarského obyvateľstva vplyvom<br />
skrytej migrácie a <strong>na</strong>pokon preskúmame asi−<br />
milačné procesy.<br />
1. Demografické pohyby premietnuté <strong>na</strong><br />
maďarského obyvateľstva <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sme<br />
podrobne a<strong>na</strong>lyzovali v kapitolách 8 až 12.<br />
Poukázali sme <strong>na</strong> to, že <strong>na</strong>dväznosť demogra−<br />
fických zisťovaní <strong>na</strong> údaje zo sčítania ľudu<br />
roku 1991 poukazuje <strong>na</strong> pokles počtu osôb<br />
maďarskej národnosti asi o 2 tisíc osôb<br />
v období do sčítania ľudu roku 2001. Dobrým<br />
príkladom zmien v celkovom prírastku ma−<br />
ďarského obyvateľstva v deväťdesiatych ro−<br />
koch je to, že v rokoch 1970 až 1980 pred−<br />
stavoval skutočný nárast počtu Maďarov <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> 31 tisíc osôb, no v rokoch 1980 až<br />
1990 to bolo len 19 tisíc osôb.<br />
2. Otázkou tzv. „skrytej“ migrácie sme sa<br />
zaoberali v kapitole 12. Môžeme predpokladať,<br />
že „skrytá migrácia“ neprispela k zníženiu
Change language