Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
183<br />
Štatistické výkazy nezachytávajú všetky<br />
aspekty fenoménu vonkajšiej migrácie. Von−<br />
kajšiu (medzinárodnú) migráciu počas desať−<br />
ročí pred zmenou režimu objasňujú zverejne−<br />
né štatistiky len čiastočne. Neobsahujú údaje<br />
o tých, čo opustili krajinu ilegálne – v minu−<br />
lom režime to boli prísne strážené, utajované<br />
údaje. Do roku 1992 vrátane uvádzali niek−<br />
dajšie československé štatistické výkazy oso−<br />
bitne migračné pohyby medzi Českou a Slo−<br />
venskou republikou a zvlášť pohyb obyvateľ−<br />
stva smerujúceho do zahraničia. Do rozpadu<br />
Československa neboli tí, ktorí sa vysťahova−<br />
li zo Slovenska do Čiech (alebo <strong>na</strong>opak)<br />
emigranti v pravom zmysle slova, veď ostali<br />
v tom istom federatívnom štáte a bez admi−<br />
nistratívnych obmedzení sa mohli vrátiť do<br />
svojho pôvodného bydliska.<br />
Údaje vzťahujúce sa <strong>na</strong> vonkajšiu migrá−<br />
ciu obyvateľov maďarskej národnosti <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> preskúmame počnúc osemdesiaty−<br />
mi rokmi minulého storočia.<br />
Počet obyvateľov maďarskej národnosti,<br />
ktorí sa ročne vysťahovali do Čiech, sa pohy−<br />
boval väčšinou medzi 400 až 500, v osemde−<br />
siatych a deväťdesiatych rokoch sa priemerne<br />
presťahovalo do Čiech 457 osôb. Počet pri−<br />
sťahovaných (z Čiech) sa pohyboval v roz−<br />
medzí 240 – 400 osôb, priemerne to bolo 293<br />
osôb. Počet vysťahovaných bol každoročne<br />
vyšší ako počet prisťahovaných, <strong>na</strong>jvyšší po−<br />
čet odsťahovaných bol zistený roku 1988 (253<br />
osôb), <strong>na</strong>jnižší roku 1990 (53 osôb). (Emig−<br />
rácia do Čiech – presťahovanie – v mnohých<br />
prípadoch nez<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la konečné presídlenie,<br />
väčšinou sa dala vysvetliť pracovnými, resp.<br />
rodinnými dôvodmi a keď tieto pominuli, <strong>na</strong>−<br />
sledoval spravidla návrat do pôvodného byd−<br />
liska.) V osemdesiatych rokoch minulého sto−<br />
ročia sa v dôsledku migrácie do Čiech počet<br />
Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> znížil o 1,5 tisíc osôb.<br />
Vonkajšia migrácia bola v prípade obyva−<br />
teľstva maďarskej národnosti pomerne nízka,<br />
v osemdesiatych rokoch sa počet emigrujú−<br />
cich pohyboval ročne v priemere okolo 90<br />
osôb a počet prisťahovaných Maďarov sa<br />
pohyboval okolo 50 osôb.<br />
V období po zmene režimu roku <strong>1989</strong> sa<br />
otvorili hranice v každom smere, nielen<br />
(česko−)slovenskí občania mohli slobodnejšie<br />
cestovať do zahraničia, ale aj imigrácia do<br />
(Česko−)Slovenska <strong>na</strong>rážala <strong>na</strong> menej preká−<br />
žok. 24<br />
V období po rozdelení Československa sa<br />
zmenil smer štatisticky sledovateľných mig−<br />
račných procesov: počet obyvateľov, ktorí sa<br />
<strong>na</strong> Slovensko prisťahovali bol vyšší, ako počet<br />
občanov, ktorí krajinu opustili.<br />
Vyššiu migráciu v oboch smeroch <strong>na</strong> za−<br />
čiatku deväťdesiatych rokov môžeme opätovne<br />
vysvetliť mechanickým pohybom obyvateľstva<br />
medzi Českom a Slovenskom. V roku rozpa−<br />
du spoločného štátu Čechov a Slovákov<br />
(1992) počet odchádzajúcich kulminoval,<br />
v <strong>na</strong>sledujúcom roku zas dosiahol <strong>na</strong>jvyššiu<br />
hodnotu počet imigrantov. Zdá sa, že väčši<strong>na</strong><br />
emigrantov odišla už v roku politického potvr−<br />
denia rozpadu spoločného štátu, kým veľká<br />
časť imigrantov z Čiech sa vrátila <strong>na</strong> Sloven−<br />
sko po zániku československého ústavnopráv−<br />
neho zriadenia. Od roku 1995 sa počet imig−<br />
rantov podstatne nezmenil, pohyboval sa<br />
v rozmedzí 2 – 3 tisíc osôb, roku 2001 a 2002<br />
prekročil 1 000 osôb. Migračné saldo – okrem<br />
roku 1992 – je pozitívne, avšak migračný zisk<br />
z roka <strong>na</strong> rok mierne klesá (graf 7).<br />
Migračné procesy v prostredí obyvateľstva<br />
maďarskej národnosti majú podobný priebeh<br />
ako je tomu v prípade celkovej populácie.<br />
Rozsah týchto procesov je však rádovo menší.<br />
Aj medzi Maďarmi bola zistená <strong>na</strong>jpočetnej−<br />
šia migrácia v roku rozpadu štátu, počet mig−<br />
rantov sa v obidvoch smeroch pohyboval asi<br />
v počte 500 osôb. Počas deväťdesiatych<br />
rokov, okrem roku 1992, je pozitívne aj mig−<br />
račné saldo Maďarov. Počet imigrantov zo<br />
zahraničia po roku 1992 postupne klesal, roku<br />
1995 ešte presahoval 100 osôb, okolo roku<br />
2000 to bolo asi 50 osôb. Počet imigrantov sa<br />
v druhej polovici deväťdesiatych rokov pohy−<br />
boval okolo 30 osôb, zisk z migrácie postup−<br />
ne klesal, roku 1995 ešte prekročil 100,<br />
<strong>na</strong>pokon roku 2000 predstavoval niečo vyše<br />
20 osôb.<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language