Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
174 László Gyurgyík<br />
10 000 (z 368 416 <strong>na</strong> 378 700), čo v per−<br />
centuálnom vyjadrení predstavovalo zvýšenie<br />
o 8 bodov. Zvýšil sa aj počet maďarských<br />
gréckokatolíkov (zo 6 764 <strong>na</strong> 8 086) a kalví−<br />
nov – príslušníkov reformovanej kresťanskej<br />
cirkvi (zo 64 533 <strong>na</strong> 80 582), ako aj ich per−<br />
centuálne zastúpenie (z 1,2 % <strong>na</strong> 1,6 %, resp.<br />
z 11,4 % <strong>na</strong> 15,5 %). Počet príslušníkov<br />
židovskej cirkvi hlásiacich sa k maďarskej<br />
národnosti sa zdvojnásobil (zo 122 <strong>na</strong> 240),<br />
ich celkový počet <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa zvýšil viac<br />
ako 2,5−násobne. Aj počet Maďarov patriacich<br />
k iným, väčšinou menším cirkvám sa zvýšil<br />
o štvrtinu (zo 4 575 <strong>na</strong> 5 712). V rámci sku−<br />
piny obyvateľov maďarskej národnosti sa však<br />
znížil počet evanjelikov (z 12 310 <strong>na</strong> 7963)<br />
a pravoslávnych (zo 135 <strong>na</strong> 86). (O poslednej<br />
menovanej málopočetnej náboženskej spoloč−<br />
nosti nemáme podrobnejšie informácie.)<br />
K poklesu evanjelikov maďarskej národnosti<br />
asi o jednu tretinu mohlo prispieť aj to, že<br />
nezanedbateľná časť maďarských evanjelikov<br />
žije roztrúsene, ich z<strong>na</strong>čná časť má už pomer−<br />
ne vysoký priemerný vek, vo viacerých<br />
obciach nie je zabezpečený evanjelický nábo−<br />
ženský život v maďarskom jazyku a z<strong>na</strong>čná<br />
časť týchto veriacich (38 %) žije v menšino−<br />
vo maďarských alebo diasporických obciach.<br />
Vývoj náboženského vyz<strong>na</strong>nia – podobne<br />
ako zmenu národnej identity – veľmi výz−<br />
<strong>na</strong>mným spôsobom ovplyvňujú charakteristi−<br />
ky sídelnej, územnej a regionálnej štruktúry<br />
danej komunity. Za stabilizované možno<br />
považovať nielen územné rozmiestnenie jed−<br />
notlivých cirkví, ale aj osoby bez vyz<strong>na</strong>nia<br />
disponujú z hľadiska sídelnej štruktúry výraz−<br />
ne odlišnými charakteristickými z<strong>na</strong>kmi.<br />
8. NADVÄZNOSŤ DEMOGRAFICKEJ<br />
ŠTATISTIKY A SČÍTANIA OBYVATE−<br />
ĽOV<br />
O prirodzených a mechanických zmenách<br />
počtu obyvateľstva poskytuje hodnotné infor−<br />
mácie a doplnkové údaje demografická štatis−<br />
tika. Demografická štatistika – <strong>na</strong> základe<br />
bilancovania prirodzeného a migračného<br />
pohybu obyvateľstva – umožňuje v období<br />
medzi dvomi sčítaniami obyvateľov každoroč−<br />
nú aktualizáciu štatistických údajov zistených<br />
pri ostatnom sčítaní. Výz<strong>na</strong>m demografických<br />
štatistických zisťovaní je však oveľa väčší:<br />
poskytujú reálnejší pohľad <strong>na</strong> dy<strong>na</strong>miku<br />
zmien, chýbajúcu v údajoch celoštátnych cen−<br />
zov, organizovaných len každých desať rokov,<br />
<strong>na</strong> druhej strane, keďže vývoj počtu obyvate−<br />
ľov skúma inou metódou, poskytuje aj príle−<br />
žitosť <strong>na</strong> istú kontrolu údajov zistených pri<br />
sčítaní obyvateľov.<br />
Rast celkovej populácie zistený pri sčítaní<br />
obyvateľov – aspoň čo sa týka (česko−)slo−<br />
venskej praxe – sa s prijateľnou presnosťou<br />
zhoduje so skutočným prírastkom, t. j. súčtom<br />
prirodzeného prírastku (rozdielom medzi poč−<br />
tom <strong>na</strong>rodení a úmrtí) a migračným saldom<br />
(rozdielom medzi počtom prisťahovaných<br />
a vysťahovaných <strong>na</strong> danom území). Podmien−<br />
kou je, aby veľkosť tzv. „skrytej migrácie“<br />
neprekročila isté hodnoty. 19<br />
Vo vzťahu k celkovej populácii vedú údaje<br />
zo sčítania obyvateľov a metodiky migračného<br />
salda – odhliadnuc predovšetkým od ne−<br />
presností spôsobených skrytou migráciou –<br />
približne k rov<strong>na</strong>kým výsledkom. Pri skúmaní<br />
zloženia obyvateľstva podľa národnosti posky−<br />
tujú tieto dve metodiky rozdielne výsledky,<br />
veď migračné údaje nezachytávajú, ani nemô−<br />
žu zachytiť procesy asimilácie, zmeny národ−<br />
nosti. Z rozdielov zistených pri použití týchto<br />
dvoch metód môžeme teda usudzovať aj <strong>na</strong><br />
kvantitatívne charakteristiky asimilačných<br />
zmien odohrávajúcich sa v prostredí príslušní−<br />
kov tej−ktorej národnostnej, či etnickej skupi−<br />
ny. Takto sa aspoň čiastočne stanú viditeľný−<br />
mi a uchopiteľnými procesy, ktoré by sa ináč<br />
dali ako−tak spoz<strong>na</strong>ť iba prostredníctvom iných<br />
spoločenskovedných postupov.<br />
Vývoj počtu maďarského obyvateľstva<br />
a jeho demografického rozloženia môžeme<br />
hlbšie skúmať <strong>na</strong> základe demografických šta−<br />
tistík, môžeme urobiť aj myšlienkový experi−<br />
ment s cieľom odhadnúť smer očakávaných<br />
zmien a procesov v <strong>na</strong>sledujúcich rokoch. Je
Change language