Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

170 László Gyurgyík
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
osôb v produktívnom veku (zo 49,3 % na
51,5 %) v porovnaní s celoštátnym ukazova−
teľom vysvetľuje nárast podielu maďarského
obyvateľstva dospelého veku. Podiel matiek
na materskej dovolenke (2,3 %) je nižší ako
celoštátny údaj (2,5 %).
Za 10 rokov sa podiel uchádzačov o prácu
v celoštátnom meradle zvýšil 5,2−násobne,
v rámci maďarskej populácie šesťnásobne.
Počet uchádzačov o prácu – vzhľadom na
pokles maďarskej populácie – vzrástol 5,6−
násobne. V rámci obyvateľstva produktívneho
veku sa podiel uchádzačov o prácu celoštátne
zvýšil zo 4 % na 20,4 %, v rámci maďarskej
menšiny došlo k nárastu zo 4,5 % na 25,6 %. 18
V rámci maďarskej populácie – postihnutej
nezamestnanosťou vo väčšej miere ako je
celoštátny priemer – je pravdepodobne aj
väčší podiel tých, ktorí čerpajú celú zákonom
umožnenú dobu materskej dovolenky alebo
ostávajú s dieťaťom doma dlhšie ako v prípa−
de sociálnych skupín, ktoré sú postihnuté
nezamestnanosťou v menšej miere. Výraznej−
šie zvýšenie podielu nepracujúcich dôchodcov
(20,5 % – 23,8 %) ako je celoštátny trend
(17,6 % – 18,9 %) tiež poukazuje na rýchlej−
šie starnutie maďarského obyvateľstva, ale
zároveň možno tento fakt dať do súvislosti aj
s celkovo vyššou nezamestnanosťou v rámci
maďarskej populácie. Dôsledkom drastického
zníženia zastúpenia vekovej skupiny detí je to,
že podiel tzv. závislých osôb v rámci maďar−
ského obyvateľstva klesol z 30,1 % na 23,3 %.
Tabuľka 8
Zloženie obyvateľstva maďarskej národnosti na Slovensku podľa ekonomickej aktivity, údaje
za roky 1991 a 2001 (%)
* V údajoch sčítania ľudu vykázaní ako hľadajúci prácu.
** Závislé osoby: ženy pracujúce v domácnosti, učni, žiaci a študenti starší ako 15 rokov, deti (do 15
rokov), iní, odkázaní na iných.
Zmeny zloženia obyvateľstva produktívne−
ho veku podľa kategórie ekonomickej činnosti
je možné sledovať ťažšie ako vyššie uvedené
demografické zmeny a zmeny v sociálnej
štruktúre. U 22,6 % skúmanej populácie nie je
známa príslušnosť podľa kategórie ekonomickej
činnosti (roku 1991 bolo nezistených 4,5 %),
ďalej sa v značnej miere zmenilo zaradenie
jednotlivých okruhov činností do odvetví, resp.
nové zlúčené odvetvia nezodpovedajú predo−
šlej kategorizácii. Ako sme spomenuli aj vyš−
šie, pri sčítaní obyvateľov roku 2001 u mno−
hých zisťovaných kategórií spoločenských
a demografických zmien mnohonásobne vzrás−
tol podiel nezistených údajov. V značnej miere
to možno dať do súvislosti so spôsobom vypl−
ňovania formulárov (metóda sebasčítania),
ktorý sa pri sčítaní použil. Aj napriek tomu
však môžeme jasne identifikovať určité trendy,
ktoré sú dôsledkami polovičato realizovanej
transformácie v období po páde komunizmu v
Československu (na Slovensku) (tabuľka 9).