Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Úvod k slovenskému vydaniu<br />
17<br />
mu vývoju, ktorým Slovenská republika pre−<br />
šla od novembra <strong>1989</strong> do dnešných dní,<br />
v oblasti menšinovej politiky a vnímania cha−<br />
rakteru štátu stále pretrváva medzi politickou<br />
i intelektuálnou elitou slovenskej väčšiny<br />
a maďarskej menšiny spor o interpretáciu nie−<br />
ktorých kľúčových otázok. Jadrom sporu je<br />
nesúlad v chápaní podstaty občianskeho prin−<br />
cípu budovania a spravovania štátu. Ak sa<br />
presunieme do roviny ústavy SR a Rámcové−<br />
ho dohovoru o ochrane národnostných men−<br />
šín, čo sú nesporne dokumenty záväzného<br />
charakteru, musíme sa pristaviť pri dvoch<br />
ustanoveniach. Jedno z nich hovorí o tom, že<br />
príslušníci národnostných menšín majú právo<br />
„vyjadriť, zachovať a rozvíjať svoju identitu“<br />
(Preambula Rámcového dohovoru, v čl. 34<br />
ústavy SR sa <strong>na</strong>chádza formulácia „majú<br />
právo <strong>na</strong> komplexný rozvoj“). Druhým prin−<br />
cípom je právo národnostných menšín <strong>na</strong><br />
„efektívnu účasť <strong>na</strong> riadení vecí, ktoré sa ich<br />
týkajú“ (čl. 15 Rámcového dohovoru, čl. 34<br />
bod 2c) ústavy SR).<br />
Ak má slovenská politická a intelektuál<strong>na</strong><br />
elita úprimný záujem <strong>na</strong> rešpektovaní uvede−<br />
ných princípov, mala by si veľmi otvorene<br />
položiť niekoľko otázok: Poskytuje náš štát <strong>na</strong><br />
úrovní legislatívnych opatrení a inštitucionál−<br />
nych mechanizmov skutočne dostatok záruk<br />
k zachovaniu a rozvíjaniu identity príslušní−<br />
kov menšín v dlhodobej perspektíve Majú<br />
menšiny <strong>na</strong>ozaj možnosť efektívne sa zúčas−<br />
tňovať riadenia vecí, ktoré sa ich týkajú<br />
Naozaj nie je ani kúsoček pravdy <strong>na</strong> tom, že<br />
sme akosi apriórne zaujatí voči akejkoľvek<br />
požiadavke, ktorú predloží maďarská menši−<br />
<strong>na</strong> Prejavujeme <strong>na</strong>ozaj dostatok empatie voči<br />
cíteniu a mysleniu druhých<br />
Politická a sociál<strong>na</strong> elita maďarskej men−<br />
šiny by si zas mala položiť <strong>na</strong>príklad takéto<br />
otázky: Spravili sme skutočne všetko preto,<br />
aby sme Slovákov presvedčili o úprimnosti<br />
<strong>na</strong>šich záujmov Boli sme dostatočne inicia−<br />
tívni v s<strong>na</strong>he zrozumiteľne vysvetliť sloven−<br />
skej verejnosti svoje túžby, potreby a ciele<br />
Spravili sme všetko pre to, aby väčši<strong>na</strong><br />
pochopila, že spokojnosť príslušníkov menšín<br />
je aj v jej záujme, pretože štát je stabilnejší o<br />
to viac, o čo viac ho považujú za svoju vlasť<br />
a domov všetci jej občania<br />
Vecná diskusia o týchto aspektoch vzťahu<br />
medzi väčšinou a menšinou temer neexistuje<br />
– a to ani v politickej, ani v odbornej rovine.<br />
Politická a intelektuál<strong>na</strong> elita väčšiny spravid−<br />
la nekriticky preberá – bez hlbšej a<strong>na</strong>lýzy<br />
skutočného stavu a jeho porov<strong>na</strong>nia s <strong>na</strong>jlep−<br />
šími príkladmi zo zahraničia – tézu o „<strong>na</strong>d−<br />
štandardných právach menšín“, apriórne<br />
odmieta debatu o niektorých citlivých otáz−<br />
kach postavenia maďarskej menšiny (Bene−<br />
šove dekréty, rozhodovanie o veciach, ktoré<br />
sa týkajú menšiny, samosprávne modely atď.)<br />
a odmieta akékoľvek ďalšie rozširovanie, či<br />
zdoko<strong>na</strong>ľovanie menšinových práv. Politická<br />
a intelektuál<strong>na</strong> elita maďarskej menšiny sa<br />
v tejto situácii často dostáva do bludného kru−<br />
hu, používa rozdielnu rétoriku doma<br />
a v Maďarsku, pri absencii dostatočných von−<br />
kajších (legislatívnych, inštitucionálnych) me−<br />
chanizmov a záruk rozvoja menšinovej iden−<br />
tity sa uzatvára do seba, politici preceňujú<br />
svoju vlastnú rolu a s<strong>na</strong>žia sa priamo ovplyv−<br />
ňovať všetky sféry života maďarskej komuni−<br />
ty <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Základom riešenia by malo<br />
byť <strong>na</strong>štartovanie reálneho dialógu, v ktorom<br />
dôležitú úlohu hrá budovanie a posilňovanie<br />
vzájomnej dôvery, avšak takýto dialóg sa<br />
nemôže vyhýbať citlivým témam. Zodpoved−<br />
nosť demokraticky zmýšľajúcich intelektuálov<br />
<strong>na</strong> oboch stranách je v tom, aby citlivé témy<br />
nezamietli pod koberec, práve <strong>na</strong>opak, aby<br />
ich vybrali z rúk <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listov a populistov,<br />
ktorí ich zneužívajú <strong>na</strong> svoje zištné ciele.<br />
Na záver považujeme za vhodné slovenskému<br />
čitateľovi trochu priblížiť Fórum inštitút pre<br />
výskum menšín, vydavateľa predloženej pub−<br />
likácie. Inštitút vznikol roku 1996, <strong>na</strong>jprv pod<br />
názvom Fórum spoločenskovedný ústav. Jeho<br />
cieľom je systematický výskum problematiky<br />
menšín <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> od vzniku Českosloven−<br />
skej republiky dodnes, a to z historického,<br />
sociologického, politologického a etnologic−<br />
kého hľadiska ako aj z hľadiska ich vzťahov<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language