Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
164 László Gyurgyík
vateľstvom považovalo územie 13 okresov a 2
veľkých miest (Bratislavy a Košíc) na južnom
Slovensku. Novým územnosprávnym členením
z roku 1996 sa maďarské obyvateľstvo na
Slovensku „rozprestrelo“ do väčšieho počtu
územnoprávnych celkov ako predtým.
Pri našom skúmaní budeme považovať
územie mesta Bratislavy a Košíc za jeden
územný celok (Bratislava sa ináč delí na 5
okresov, územie Košíc sa delí na 4 okresy).
Namiesto 79 okresov Slovenska budeme teda
skúmať 72 územných jednotiek. Zo 72 jedno−
tiek v 18−tich prekračuje počet Maďarov 1000
osôb, v 15 okresoch prekračuje podiel maďar−
ského obyvateľstva 10 %, aj naďalej tvorí
maďarské obyvateľstvo väčšinu v dvoch
okresoch (v Dunajskej Strede a v Komárne).
Odčlenením časti okresu Rimavská Sobota do
nového okresu Revúca sa tam ocitol aj znač−
ný počet Maďarov, podobne bola pripojená
k okresu Michalovce aj časť maďarského oby−
vateľstva, ktoré žilo predtým v ucelenom
bloku v rámci okresu Trebišov.
Počet obyvateľov okresov, kde žijú prísluš−
níci maďarskej menšiny, sa v rokoch 1991 až
2001 mierne zvýšil (o 9286 osôb, t. j. o 0,4 %,
z 2 135 338 osôb na 2 144 624 osôb), počet
obyvateľov maďarskej národnosti sa však
v značnej miere, o 46 027 osôb (z 560 709 na
514 682) znížil, čo v relatívnom vyjadrení
predstavuje zníženie z 26,3 % na 24 %. Počet
osôb slovenskej národnosti sa za to isté obdo−
bie zvýšil o 28 053 (z 1 503 546 na
1 531 599), čo v relatívnom vyjadrení pred−
stavuje zvýšenie zo 70,4 % na 71,4 %, počet
Rómov sa zvýšil o 9 837 osôb (z 28 853 na
38 690). Zvýšil sa i počet Rusínov (z 1 236
osôb na 2 248 osôb) a Ukrajincov (z 2 132
osôb na 2 781 osôb). Na druhej strane výraz−
ne klesol počet Čechov (z 18 990 osôb na
13 238 osôb). Roku 1991 vo všetkých skúma−
ných okresoch (ak Bratislavu aj Košice počíta−
me za jeden okres) prekročilo zastúpenie
Maďarov 10 tisíc osôb. Roku 2001 už počet
Maďarov v okresoch Revúca a Košice klesol
pod túto hodnotu.
Kým vo väčšine okresov sa počet trvale bý−
vajúcich obyvateľov zvýšil, zatiaľ sa počet Ma−
ďarov vo všetkých okresoch znížil (tabuľka 5).
Úbytok maďarského obyvateľstva je
do značnej miery nepriamo úmerný podielu
Maďarov v jednotlivých okresoch. Vo väčši−
novo maďarských a silne väčšinovo maďar−
ských okresoch je relatívny úbytok menší
(okres Dunajská Streda [83,3 %] – 1,7 %,
okres Komárno [69,1 %] – 4,9 %, okres
Rimavská Sobota [41,3 %] – 5,7 %, okres
Galanta [38,6 %] – 4,6 %) ako v okresoch, či
mestách s nižším podielom maďarského oby−
vateľstva (Bratislava [3,8 %] – 19,0 %,
Košice [3,8 %] – 16,9 %, okres Nitra [6,7 %]
16,4 %). (V hranatých zátvorkách uvádzame
podiel Maďarov na počte všetkých obyvateľov
okresu, nasleduje miera úbytku počtu
Maďarov za sledované obdobie.) Zároveň je
potrebné podotknúť, že k skúmaniu regionál−
nych odlišností prístupné údaje neposkytovali
dostatočnú oporu.
4. VEKOVÉ ZLOŽENIE OBYVATEĽ−
STVA – ROZDELENIE PODĽA VEKO−
VÝCH SKUPÍN
Obyvateľstvo Slovenska vykazuje v posled−
ných desaťročiach známky starnutia. V rokoch
1970 až 1991 sa priemerný vek obyvateľstva
zvýšil z 31,7 rokov na 33,6 rokov, roku 2001
na 36,1 rokov. Starnutie maďarského obyva−
teľstva pokračuje rýchlejším tempom ako je
tomu v celoštátnom meradle. Roku 1970 bol
priemerný vek maďarského obyvateľstva na
Slovensku 34 rokov, čo je o 2,3 rokov viac
ako celoštátny ukazovateľ, roku 1991 to bolo
36,2 rokov (o 2,6 rokov viac) a roku 2001 to
bolo už 39,0 rokov (o 2,9 rokov viac).
Zloženie obyvateľstva Slovenska podľa bio−
logických vekových skupín sa významne zme−
nilo: počet osôb v predproduktívnom veku (0 –
14−ročných) sa znížil o 298 468 (z 1 313 961
na 1 015 493) a ich pomerné zastúpenie kles−
lo z 24,9 % na 18,9 %. Počet osôb v produk−
tívnom veku (15 – 59−ročných) sa zvýšil o