Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov na Slovensku
163
Tabuľka 4
Rozdelenie obyvateľstva maďarskej národnosti na Slovensku podľa krajov na základe úda−
jov sčítania ľudu z roku 1991 a 2001
*Podľa územnosprávneho členenia schváleného roku 1996
Počet maďarského obyvateľstva je v troch kra−
joch – v Trenčianskom (1058 osôb), v Ži−
linskom (660 osôb) a v Prešovskom (817
osôb) – nepatrný. V najväčšom počte žijú
Maďari v Nitrianskom (196 609 osôb), v Tr−
navskom (130 740 osôb), ďalej v Košickom
(85 415 osôb), v Banskobystrickom (77 795
osôb) a v Bratislavskom (27 434 osôb) kraji.
Úbytok maďarského obyvateľstva v štyroch
krajoch obývaných Maďarmi nepriamo pouka−
zuje na to, že najpriaznivejšiu teritoriálnu
štruktúru má maďarské obyvateľstvo žijúce
v Trnavskom kraji, najnepriaznivejšiu zas
maďarské obyvateľstvo žijúce v Bratislavskom
kraji. Je zaujímavé sledovať vývoj zastúpenia
Maďarov žijúcich v Trnavskom a Nitrianskom
kraji. Podiel Maďarov žijúcich v Nitrianskom
kraji je síce vyšší ako v Trnavskom kraji,
avšak zastúpenie väčšinovo maďarských obcí
a v rámci nich silne väčšinovo maďarských
obcí je nižšie.
Aj vzhľadom na rozličnú rozlohu jednotli−
vých krajov vznikajú veľmi heterogénne
celky, v rámci ktorých pôsobia v smere za−
chovania, resp. zmeny národnej identity naj−
rozličnejšie kombinácie faktorov. Skúmanie
rozdelenia obyvateľstva maďarskej národnosti
podľa krajov pravdepodobne nepovedie
k podstatnejšiemu osvetleniu súvislostí, preto
od ďalších analýz na tejto úrovni upustíme.
Skúmanie vývoja počtu maďarského oby−
vateľstva podľa menších územnosprávnych
jednotiek – okresov – neposkytuje v porov−
naní s informáciami na úrovni obcí viac
poznatkov. Na druhej strane však výskum
údajov na úrovni okresov má oproti údajom
na úrovni obcí istú nespornú výhodu: v pred−
chádzajúcich desaťročiach bola značná časť
údajov zo sčítaní ľudu zverejňovaná v člene−
ní na okresy (v členení na obce nie). Takže
výskumy siahajúce do skoršieho obdobia sa
nemôžu zaobísť bez údajov na okresnej úrov−
ni. Zároveň však musíme vidieť, že zverejne−
né okresné údaje (vplyvom zmeny hraníc
územnosprávnych celkov) je možné s údajmi
predchádzajúcich desaťročí porovnávať len
veľmi ťažko, resp. sú jednoducho neporovna−
teľné. 14
V ďalšom budeme za okresy s maďarským
obyvateľstvom považovať tie okresy, v ktorých
počet Maďarov presahuje 1000 osôb.
V Slovenskej republike, ktorá vznikla po roz−
pade Československej republiky, vstúpilo roku
1996 do platnosti také územnosprávne člene−
nie, ktoré ešte výraznejšie ako predtým zdô−
razňuje charakter Slovenska ako národného
štátu. V dôsledku tejto účelovej „reformy“
verejnej správy sa zvýšil počet okresov na viac
ako dvojnásobok. Celé desaťročia pred rokom
1996 sa za územie obývané maďarským oby−
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.