Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

162 László Gyurgyík
Tabuľka 3
Rozloženie obyvateľstva maďarskej národnosti na Slovensku podľa etnického charakteru
sídel s počtom obyvateľov maďarskej národnosti nad 1000 osôb alebo nad 10 % (1991, 2001)
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Roku 2001 bolo na Slovensku 27 takých
miest, kde sa aspoň 1000 obyvateľov hlásilo
k maďarskej národnosti (tabuľka 3). V 14
mestách bol podiel maďarského obyvateľstva
vyšší ako 50 %. V porovnaní s rokom 1991
klesol počet maďarských miest s aspoň tisíc
obyvateľmi o jeden (počet Maďarov žijúcich
vo Veľkom Krtíši klesol pod 1000 osôb).
Zmenil sa aj podiel Maďarov žijúcich v mes−
tách: počet silne väčšinovo maďarských miest
sa znížil zo štyroch na dve mestá. Roku 2001
žilo v štyroch mestách vyše desaťtisíc
Maďarov (roku 1991 to bolo ešte päť miest).
Údaje z roku 1991 uvádzame v zátvorke.
V Komárne žilo 22 452 osôb (23 745),
v Dunajskej Strede 18 756 osôb (19 346),
v Bratislave 16 451 osôb (20 312), v Nových
Zámkoch 11 632 osôb (13 350 ). Počet
Maďarov v Košiciach klesol pod 10 tisíc – na
8 940 osôb (10 760). V najväčšom množstve
ubudlo maďarské obyvateľstvo v Bratislave,
o 3 861 osôb. O 1000 – 2000 obyvateľov
maďarskej národnosti ubudlo v ďalších 6 mes−
tách. V Košiciach bolo o 1 820, v Nových
Zámkoch o 1 718, v Komárne o 1 293,
v Lučenci o 1 045 a v Šali o 1 021 menej
Maďarov ako roku 1991. Podiel Maďarov sa
znížil vo všetkých mestách (v niektorých
mestách sa pritom zvýšil, inde sa znížil cel−
kový počet obyvateľstva). Pokles je spravidla
nepriamo úmerný podielu Maďarov žijúcich
v daných sídlach. Relatívne najvyšší pokles –
vyše 20 % – sa ukazuje v Lučenci (21,0 %),
v Senci (20,5 %) a vo Veľkom Krtíši (20,1 %),
najnižší pokles, menej ako 3 % vidíme
v Kolárove (2,3 %), v Čiernej nad Tisou
(2,6 %) a vo Veľkom Mederi (2,8 %) (pozri
tabuľku 2, Prílohy).
3. ROZDELENIE OBYVATEĽSTVA
MAĎARSKEJ NÁRODNOSTI NA
SLOVENSKU PODĽA ÚZEMNOSPRÁV−
NYCH CELKOV A PODĽA REGIÓNOV
Vo verejnosprávnej praxi bývalého Českoslo−
venska tvorili nižšiu úroveň územnosprávne−
ho členenia tzv. „malé“ alebo „veľké“ okresy.
Po zmene režimu roku 1989 došlo k
decentralizácii verejnej správy. Zrušila sa celé
desaťročia platná trojstupňová hierarchia
verejnosprávnych celkov (kraje, okresy,
obce). Po zrušení krajov sa medzi okresmi
a obcami vytvoril jeden medzičlánok, obvod.
Územie štátu sa rozdelilo na 121 obvodov. 13
Po rozpade Československa sa územie
Slovenskej republiky počnúc rokom 1996 roz−
členilo na 8 krajov a 79 okresov (tabuľka 4).
Zmeny vo vývoji etnickej štruktúry krajov
a okresov Slovenska v deväťdesiatych rokoch
môžeme zistiť až po prepočítaní údajov
z roku 1991 na územnosprávne členenie plat−
né od roku 1996. Spomedzi ôsmich okrajov
v dvoch prekračuje pomer maďarského oby−
vateľstva 20 %, v ďalších dvoch 10 %.