Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
160 László Gyurgyík
V deväťdesiatych rokoch minulého storo−
čia sa v porovnaní s predchádzajúcimi desať−
ročiami spomalili urbanizačné procesy. Na
rozdiel od trendu nárastu mestského obyva−
teľstva v predchádzajúcich desaťročiach
dochádza v období medzi rokmi 1991 až
2001 k miernemu poklesu tohto trendu. Roku
1991 žilo v sídlach s počtom obyvateľov pre−
sahujúcim 5000 osôb 56,1 % obyvateľstva,
roku 2001 to bolo už len 55,6 %. 8
Urbanizácia v prostredí maďarského oby−
vateľstva sa už aj v dôsledku zmienených his−
torických udalostí značne líši od urbanizač−
ných procesov na Slovensku. Prevažná väčši−
na maďarského obyvateľstva aj dnes žije na
dedinách.
Zároveň však spomalenie urbanizačných
procesov vykazuje aj v prostredí maďarskej
menšiny podobné charakteristické znaky ako
v celoštátnom meradle. Podiel maďarského
obyvateľstva v mestách s počtom obyvateľov
vyšším ako 5000 klesol len vo veľmi malej
miere (roku 1991 v nich žilo 40,9 % maďar−
ského obyvateľstva, t. j. 232 281 osôb, roku
2001 to bolo 40,8 %, t. j. 212 286 osôb).
V prostredí maďarskej menšiny môžeme
pozorovať zosilnenie trendu relatívneho náras−
tu počtu Maďarov v menších mestách, a silný
úbytok Maďarov žijúcich vo veľkých mestách.
V mestách s viac ako 10 000 obyvateľmi sa
počet maďarského obyvateľstva znížil (zo
172 471 na 152 505), ale znižuje sa aj rela−
tívne zastúpenie Maďarov v týchto mestách (z
30,5 % roku 1991 na 29,3 % roku 2001).
Naopak, počet Maďarov žijúcich v mestách
s počtom obyvateľov od 5 000 – 9 999 sa
temer vôbec nezmenil (59 810 – 59 781), ich
podiel sa však zvýšil z 10,5 % na 11,5 %.
V obciach s počtom obyvateľov menším
ako 2000 sa podiel Maďarov oproti roku 1991
zvýšil (zo 42,3 % na 42,9 %). Relatívne
zastúpenie Maďarov žijúcich v obciach s poč−
tom obyvateľov 2 000 – 4 999 sa znížilo (zo
16,7 % na 16,3 %). Absolútne počty Maďarov
sa znížili v každej kategórii obcí – s výnim−
kou najmenších obcí (menej ako 199 osôb).
2.1. Typológia sídel obývaných maďarskou
menšinou
Kedysi značne homogénne etnické zloženie
obcí s maďarským obyvateľstvom sa počas
predchádzajúcich desaťročí vo veľkej miere
zmenilo. Na území obývaných maďarskou
menšinou však stále prevládajú obce s preva−
hou maďarského obyvateľstva napriek tomu,
že ich počet neustále klesá. Najmenej je
takých obcí, kde tvoria Maďari menšinu.
Obce s maďarským obyvateľstvom zaraďu−
jeme podľa kritéria počtu, resp. podielu
Maďarov do štyroch skupín (typov):
1. diasporický charakter majú tie obce,
kde je podiel maďarského obyvateľstva nižší
ako 10 %, ale dosahuje aspoň 100 osôb;
2. menšinovo maďarské sú tie obce, kde
podiel maďarského obyvateľstva sa pohybuje
v rozmedzí 10 – 50 %;
V rámci kategórie väčšinovo maďarských
obcí rozlišujeme dve podskupiny:
3. mierne väčšinovo maďarské sú tie obce,
kde podiel maďarského obyvateľstva presahu−
je 50 %, ale nedosahuje 80 %;
4. silne väčšinovo maďarské väčšinové sú
tie obce, kde podiel obyvateľov maďarskej
národnosti prevyšuje 80 %. 9
Charakteristickým znakom obcí s maďar−
ským obyvateľstvom v predošlých desaťro−
čiach bolo to, že podiel väčšinovo maďar−
ských obcí sa blížil k 80 % a pomer silne
väčšinovo maďarských obcí predstavoval pri−
bližne 50 %, naopak, počet obcí diasporické−
ho charakteru bol mizivý. 10
V deväťdesiatych rokoch sa etnická štruk−
túra maďarskej menšiny na Slovensku značne
zmenila. Podiel väčšinovo maďarských obcí
citeľne klesol (zo 78,1 % na 74,4 %), najväč−
šia zmena sa však ukazuje v kategórii silne
väčšinovo maďarských obcí: počet obcí tohto
typu sa znížil o 56, t. j. o 10 percentuálnych
bodov (zo 49,2 % na 39,2 %). Na druhej stra−
ne, počet menšinovo maďarských obcí sa pod−
statne zvýšil (z 91 na 116) (tabuľka 1).