Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
159<br />
momenty: sčítacie formuláre a pomocné<br />
inštrukcie <strong>na</strong> ich vyplnenie boli dvojjazyčné.<br />
Na územiach obývaných menši<strong>na</strong>mi bol <strong>na</strong><br />
tlačive i v návode popri slovenskom texte<br />
uvedený aj text v jazyku početnejších menšín.<br />
Tieto výdobytky však nekompenzovali, ani<br />
nemohli kompenzovať nepriaznivé demogra−<br />
fické zmeny a následky protimaďarských<br />
opatrení „dlhých deväťdesiatych rokov“<br />
Mečiarovej éry. Na pozadí uvedeného vývoja<br />
sú zreteľne viditeľné tie procesy zmien národ−<br />
nosti, resp. asimilačné procesy, ktoré sa väč−<br />
šinou dajú vykázať len sprostredkovane a<strong>na</strong>−<br />
lýzou celého komplexu interetnických vzťa−<br />
hov maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
2. ZMENY V SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRE<br />
MAĎARSKEJ MENŠINY V DEVÄŤDE−<br />
SIATYCH ROKOCH<br />
Obce obývané maďarskou menšinou tvoria nie−<br />
kde sa zužujúce, inde širšie, ale väčšinou<br />
súvislé jazykové územie od Bratislavy po slo−<br />
vensko−ukrajinské hranice. Súvislé jazykové<br />
územie sa <strong>na</strong> strednom <strong>Slovensku</strong> v okrese<br />
Veľký Krtíš zužuje <strong>na</strong> dvoch miestach do jedi−<br />
nej obce, <strong>na</strong> východnom <strong>Slovensku</strong> je potom<br />
prerušené v úseku dlhom niekoľko desiatok<br />
kilometrov. Do maďarského jazykového úze−<br />
mia zaraďujeme tie obce, v ktorých podiel ma−<br />
ďarského obyvateľstva prekračuje 10 %.<br />
Tretiu, geograficky oddelenú časť jazyko−<br />
vého územia tvorí jazykový ostrov obcí<br />
v okolí Nitry.<br />
Rozloha maďarského jazykového územia<br />
sa za uplynulých sedemdesiat rokov v z<strong>na</strong>č−<br />
nej miere zmenšila. K <strong>na</strong>jrýchlejšiemu a <strong>na</strong>j−<br />
rozsiahlejšiemu zmenšovaniu územia došlo<br />
začiatkom dvadsiatych rokov a v druhej polo−<br />
vici štyridsiatych rokov minulého storočia.<br />
Rozsah maďarského jazykového územia sa od<br />
päťdesiatych rokov mení len vo veľmi malej<br />
miere. K zmenšovaniu územia obývaného<br />
maďarským obyvateľstvom dochádza predo−<br />
všetkým <strong>na</strong> hraniciach jazykového územia.<br />
V regionálnom členení možno <strong>na</strong>jväčšie<br />
zmenšovanie pozorovať v Bratislave a okolí,<br />
v trojuholníku Levice – Nitra – Nové Zámky,<br />
ďalej <strong>na</strong> území Košíc a okolia a <strong>na</strong> území<br />
medzi Košicami a oblasťou Medzibodrožia<br />
a Použia (okolie Kráľovského Chlmca<br />
a Veľkých Kapušian).<br />
Za obce s národnostne zmiešaným obyva−<br />
teľstvom boli kedysi podľa (česko−)sloven−<br />
ských štatistík považované tie obce, v ktorých<br />
podiel obyvateľstva danej menšiny prekročil<br />
10 %, resp. 100 osôb. 6 Pokračujúc v tejto<br />
praxi považujeme za obce s maďarským oby−<br />
vateľstvom tie, kde podiel obyvateľov maďar−<br />
skej národnosti presahuje 10 %, resp. 100<br />
osôb. V čase sčítania obyvateľov roku 2001<br />
patrilo do tejto kategórie 551 miest a obcí<br />
s maďarským obyvateľstvom. V týchto sídlach<br />
žilo 513 762 Maďarov, čo predstavovalo 98,7 %<br />
všetkých príslušníkov maďarskej menšiny <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>.<br />
V prípade Maďarov žijúcich v počte vyš−<br />
šom ako 100 osôb (prípadne niekoľko 100<br />
osôb) vo väčších mestách mimo súvislého jazy−<br />
kového územia, je určujúci diasporický charak−<br />
ter. V dvoch mestách (Bratislava, Košice) síce<br />
podiel maďarského obyvateľstvo nedosahuje<br />
10 %, ale jeho pomerne z<strong>na</strong>čná veľkosť, dosa−<br />
hujúca niekoľko tisíc osôb, jeho historické kore−<br />
ne, jeho umiestnenie <strong>na</strong> okraji v užšom zmys−<br />
le ponímaného maďarského jazykového územia,<br />
ako aj neustála migrácia z maďarského jazyko−<br />
vého územia zabezpečujú týmto mestám istý<br />
prechodný ráz medzi pomerne homogénnym<br />
jazykovým územím a diaspórou.<br />
Mimo doteraz uvedených sídel – väčšinou<br />
v mestách – žilo roku 2001 1,3 % príslušní−<br />
kov maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Oproti stavu z roku 1991 môžeme pozo−<br />
rovať istú mieru erózie „maďarského“ charak−<br />
teru týchto osídlení. Roku 1991 bolo 553<br />
obcí, kde žilo vyše 10 % alebo aspoň 100<br />
osôb maďarského obyvateľstva, roku 2001<br />
klesol počet maďarského obyvateľstva pod<br />
uvedenú hodnotu v trinástich z týchto obcí.<br />
(Časť týchto sídel tvoria obce <strong>na</strong> jazykovej<br />
hranici alebo v jej blízkosti, ďalšiu časť tvorí<br />
mesto <strong>na</strong>d jazykovou hranicou. 7 ).<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language