Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Zmeny v demografickej, sídelnej a sociálnej štruktúre Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
157<br />
jej reintegrácia do politického, hospodárskeho<br />
a spoločenského života krajiny. Sovietske záuj−<br />
my vyžadujúce jednotu východoeurópskych<br />
štátov, resp. leninská národnostná politika<br />
povýšená <strong>na</strong> oficiálnu ideológiu, zabránili<br />
pokračovaniu praxe predchádzajúcich rokov.<br />
Vízia vybudovania slovanského národného<br />
štátu však ostala <strong>na</strong>ďalej jedným z dlhodobých<br />
cieľov československej politiky.<br />
Sčítanie ľudu roku 1961 vykázalo 150−tisí−<br />
cový nárast počtu osôb maďarskej národnosti.<br />
Počet Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> bol v absolút−<br />
nom vyjadrení 518 782 osôb, čo predstavova−<br />
lo 12,4 % všetkých obyvateľov Slovenska.<br />
Výsledky sčítania ľudu nepotvrdili výpočty<br />
a prognózy demografov. Aj československí<br />
demografi spochybnili – síce veľmi opatrne<br />
a rezervovane – objektivitu údajov z roku<br />
1950. Bolo zrejmé, že v päťdesiatych rokoch,<br />
v strednej Európe, nedokáže ani „<strong>na</strong>jpozitív−<br />
nejšia národnostná politika“ ovplyvniť zvýše−<br />
nie počtu príslušníkov akejkoľvek národnost−<br />
nej komunity (46,3 %−ný nárast za desať<br />
rokov) do takej miery, ako tomu bolo v Čes−<br />
koslovensku. Na druhej strane však k nárastu<br />
počtu príslušníkov maďarskej menšiny <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> z<strong>na</strong>čne prispelo aj posilnenie poci−<br />
tu jej bezpečnosti.<br />
Podľa výsledkov sčítania ľudu roku 1970<br />
bolo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> 552 006 osôb maďarskej<br />
národnosti (t. j. 12,2 % z celkovej populácie).<br />
Nárast o 33 tisíc preko<strong>na</strong>l demografické oča−<br />
kávania o 2 tisíc osôb. Je pravdepodobné, že<br />
niekoľko tisíc reslovakizovaných osôb, ktoré<br />
sa roku 1961 ešte hlásili k slovenskej národ−<br />
nosti, sa roku 1970 už prihlásilo k národnos−<br />
ti maďarskej, čo tiež do istej miery prispelo<br />
k uvedenému nárastu. Roku 1970 sa popri<br />
národnostnom zložení ukázal pomerne<br />
objektívny obraz aj o zložení obyvateľstva<br />
podľa materinského jazyka. Znova sa potvrdil<br />
už dávnejšie známy jav: počet osôb hlásiacich<br />
sa k danej menšine <strong>na</strong> základe príslušnosti k<br />
materinskému jazyku je vyšší ako počet tých,<br />
ktorí sa s ňou identifikujú <strong>na</strong> základe národ−<br />
nej, národnostnej príslušnosti. Počet príslušní−<br />
kov maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> bol<br />
podľa kritéria materinského jazyka takmer<br />
o 10 % vyšší ako podľa kritéria priz<strong>na</strong>nej<br />
národnosti.<br />
Roku 1980 sa počet príslušníkov maďar−<br />
skej menšiny zvýšil <strong>na</strong> 559 490, čiže o 7 484<br />
osôb. V rámci celkovej populácie Slovenska<br />
sa relatívne zastúpenie maďarského obyvateľ−<br />
stva za 10 rokov znížilo z 12,2 % <strong>na</strong> 11,2 %.<br />
Výsledky sčítania ľudu z roku 1980 boli neča−<br />
kaným prekvapením nielen pre maďarskú<br />
menšinu, ale aj pre demografov. Stalo sa zrej−<br />
mým, že minimálny absolútny nárast je<br />
v podstate stagnáciou, ktorej príčiny spočíva−<br />
jú v asimilácii, resp. zmene národnosti čoraz<br />
širších vrstiev maďarského obyvateľstva.<br />
Určujúcu úlohu v tomto procese zohralo nie−<br />
koľko kľúčových faktorov. Jedným z nich<br />
bolo zvýšenie počtu žiakov, ktorí sa nevzde−<br />
lávali vo svojom materinskom jazyku: k tomu<br />
prispelo aj redukovanie siete maďarských<br />
škôl. Pravdepodobne <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším fakto−<br />
rom urýchľujúcim zmenu národnosti, resp.<br />
asimiláciu, je postupné zvyšovanie počtu a<br />
podielu národnostne zmiešaných manželstiev.<br />
Nezanedbateľné sú aj urbanizačné procesy,<br />
v prvom rade bezprostredné vplyvy sťahova−<br />
nia sa ľudí z vidieckych sídel do miest.<br />
V každom prípade sa „výsledky“ prvého<br />
desaťročia normalizácie po roku 1968 ukázali<br />
aj v údajoch sčítania ľudu roku 1980.<br />
Pokračoval proces postupného starnutia<br />
maďarskej menšinovej populácie, nepriaznivý<br />
vývoj jej vzdelanostnej štruktúry, konzervo−<br />
vanie nepriaznivej vzdelanostnej štruktúry<br />
študujúcej mládeže – a v jej dôsledku – aj<br />
štruktúry zamest<strong>na</strong>nosti maďarskej menšiny.<br />
Nové pokusy štátnej moci o likvidáciu maďar−<br />
ského národnostného školstva v prvej polovi−<br />
ci osemdesiatych rokov vyvolali protest<br />
pomerne širokých vrstiev maďarského obyva−<br />
teľstva, a tak sa otázka uvedomelého prijatia<br />
menšinového bytia stala organickou súčasťou<br />
myslenia maďarského menšinového spoločen−<br />
stva pred zmenou režimu roku <strong>1989</strong>.<br />
V protirečivej emocionálnej atmosfére<br />
obdobia po zmenách v novembri <strong>1989</strong> sa<br />
uskutočnilo roku 1991 v poradí ďalšie sčíta−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language