Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
156 László Gyurgyík
Graf 1
Vývoj počtu osôb patriacich k jednotlivým
národnostným skupinám na území Sloven−
ska v období rokov 1921 – 2001. (1921 =
100 %)
V období rokov 1921 až 2001 sa zvýšil počet
obyvateľov Slovenska z 3 miliónov na 5,38
miliónov, t. j. o 79,3 %. Počet osôb maďar−
skej národnosti sa pritom znížil z 651 tisíc na
527 tisíc, čiže o 20 %, ich podiel na celko−
vom počte bývajúceho obyvateľstva klesol
z 21,7 % na 9,7 %. Po najhlbšom bode úpad−
ku roku 1950 nasledovalo roku 1961 značné
zvýšenie, roku 1970 mierne zvýšenie a v
rokoch 1980 a 1991 minimálne zvýšenie,
avšak pri neustálom znižovaní relatívneho
zastúpenia maďarskej menšiny na celkovom
počte obyvateľov Slovenska. Zásadný zvrat
znamenali deväťdesiate roky: roku 2001 sa
prvý raz od roku 1950 počet obyvateľov
maďarskej národnosti znížil aj v absolútnom
vyjadrení (pozri tabuľku 1, Prílohy).
Počet osôb slovenskej národnosti sa za 80
rokov zvýšil z 1 953 tisíc na 4 615 tisíc, čiže
o 136,4 %, ich relatívny podiel z celkového
počtu obyvateľov žijúcich na území dnešného
Slovenska vzrástol z 65,1 % na 85,8 %.
V dvadsiatych rokoch minulého storočia rás−
tol počet príslušníkov všetkých národností na
Slovensku, okrem maďarskej. Počet príslušní−
kov maďarskej národnosti podľa údajov sčíta−
nia ľudu roku 1930 klesol zo 651 tisíc na 585
tisíc, čiže o 10 %. K znižovaniu počtu prí−
slušníkov maďarskej národnosti prispelo aj to,
že značná časť úradníkov, zamestnancov
a iných vrstiev inteligencie sa presťahovala do
Maďarska a že sa k väčšinovému národu pri−
hlásila tá časť obyvateľstva, ktorá nemala
vyhranenú identitu a v minulosti sa hlásila
k maďarskej národnosti.
Výsledky sčítania ľudu roku 1941, po
Viedenskej arbitráži a opätovnom pripojení
južných území Slovenska k Maďarsku, nepo−
tvrdili demografické zmeny zo sčítaní ľudu
v rokoch 1921 a 1930, avšak sú potvrdením
toho, že zisťovanie národnostnej príslušnosti
pri sčítaniach ľudu ani zďaleka neposkytuje
objektívny obraz o zmenách zloženia obyva−
teľstva na územiach obývaných menšinami.
Priznané, resp. vykázané národnostné zlože−
nie štátnych útvarov s národnostne zmieša−
ným obyvateľstvom v značnej miere závisí od
národnostnej politiky vládnej moci, ku ktorej
dané územie patrí. 3
Údaje sčítania ľudu roku 1951 odzrkadľu−
jú dovtedy – v objektívnom i subjektívnom
zmysle – najtragickejšie zmeny v dejinách
maďarskej menšiny na Slovensku. 4 Necelé
dva roky po ukončení trpkej periódy – „rokov
bez domova“ – vykazujú výsledky sčítania
ľudu veľmi vysokú mieru poklesu maďarské−
ho obyvateľstva. Počet 354 532 Maďarov
v údajoch sčítania ľudu z roku 1950 – čo je
10,3 % vtedajšieho obyvateľstva Slovenska –
nevyjadruje skutočný počet Maďarov na
Slovensku, vyjadruje len to, koľkí mali odva−
hu – krátko po tragických udalostiach – pri−
znať sa k maďarskej národnosti.
Počnúc koncom štyridsiatych rokov nastá−
va v prístupe k národnostnej otázke – predo−
všetkým k maďarskej otázke – zásadná zmena.
Režim, ktorého cieľom bolo vybudovať slovan−
ský národný štát, vystriedala gottwaldovsko−
stalinská komunistická moc. Obdobie bezprá−
via maďarskej menšiny sa skončilo, začala sa