Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
152 Lajos Mészáros<br />
v zbierke zákonov bezprostredne pred roz−<br />
hodnutím ústavného súdu a <strong>na</strong>vrhovatelia <strong>na</strong><br />
túto skutočnosť nereagovali, preto ich ani<br />
ústavný súd nebral do úvahy ex offo pred<br />
vynesením konečného svojho rozhodnutia.<br />
Súčasne s prijatím záko<strong>na</strong> o štátnom jazy−<br />
ku slovenská vláda, ako aj slovenský parla−<br />
ment vyjadrili politickú vôľu prijať aj zákon<br />
o používaní jazykov národnostných menšín<br />
a etnických skupín a tým <strong>na</strong>plniť a vyko<strong>na</strong>ť<br />
ustanovenie čl. 6 ods. 2 a čl. 34 ods. 2 Ústa−<br />
vy Slovenskej republiky, ale toto politické<br />
predsavzatie sa počas tretej vlády Vladimíra<br />
Mečiara (1994 – 1998) ne<strong>na</strong>plnilo. Nepotreb−<br />
nosť záko<strong>na</strong> o používaní jazykov menšín<br />
vláda Vladimíra Mečiara odôvodňovala <strong>na</strong>jmä<br />
tým, že jazykové práva osôb patriacich<br />
k národnostným menšinám alebo etnickým<br />
skupinám už čiastočne upravuje viac ako 30<br />
rozličných noriem v právnom poriadku Slo−<br />
venskej republiky a nepovažovala za potreb−<br />
né, aby sa o používaní menšinových jazykov<br />
prijal jeden ucelený zákon.<br />
Zákon upravujúci práva o používaní jazy−<br />
kov národnostných menšín prijala Národná<br />
rada Slovenskej republiky až roku 1999<br />
vtedy, keď sa Stra<strong>na</strong> maďarskej koalície stala<br />
členom vlády. Paradoxne Stra<strong>na</strong> maďarskej<br />
koalície hlasovala proti návrhu tohto jazyko−<br />
vého záko<strong>na</strong>, totiž pri návrhu tohto jazykové−<br />
ho záko<strong>na</strong> koalícia vychádzala z toho, že<br />
právo <strong>na</strong> používanie jazyka menšín je už<br />
náležite pokryté platnými právnymi normami<br />
a bola ochotná prijať len taký rámcový zákon,<br />
ktorým by sa vyplnilo to „právne vákuum“<br />
v právnom poriadku Slovenskej republiky, <strong>na</strong><br />
ktorú poukázal ústavný súd vo svojom súvi−<br />
siacom náleze.<br />
Podľa prijatého záko<strong>na</strong> č. 184/1999 Z. z.<br />
o používaní jazykov národnostných menšín<br />
občan, ktorý je osobou patriacou k národ−<br />
nostnej menšine, má právo používať jazyk<br />
národnostnej menšiny aj v úradnom styku, ak<br />
občania Slovenskej republiky, ktorí sú osoba−<br />
mi patriacimi k národnostnej menšine, tvoria<br />
podľa posledného sčítania obyvateľov v obci<br />
<strong>na</strong>jmenej 20 % obyvateľstva. Zoz<strong>na</strong>m obcí<br />
ustanovuje <strong>na</strong>riadenie vlády Slovenskej<br />
republiky č. 221/1999 Z. z. Na základe tohto<br />
záko<strong>na</strong> sa umožnilo osobám patriacim<br />
k národnostnej menšine alebo etnickej skupi−<br />
ne používanie ich jazyka za podmienok sta−<br />
novených týmto zákonom slovom a aj<br />
v písomnom styku s úradmi. V tých obciach<br />
totiž, kde pomer osôb patriacich k danej<br />
národnostnej menšine dosiahne 20 %, môžu<br />
stránky predkladať svoje písomné podania<br />
adresované samospráve a orgánom štátnej<br />
správy aj v jazyku danej menšiny a príslušné<br />
orgány odpovedajú <strong>na</strong> tieto podania, resp.<br />
niektoré rozhodnutia vydávajú aj v menšino−<br />
vom jazyku, ak o to oprávnené osoby požia−<br />
dajú. Podľa uvedeného jazykového záko<strong>na</strong> sa<br />
<strong>na</strong> zasadnutiach orgánov miestnej samosprávy<br />
môže používať menšinový jazyk ako rokova−<br />
cí jazyk vtedy, ak s tým všetci prítomní<br />
súhlasia. Viacero ustanovení jazykového<br />
záko<strong>na</strong> z roku 1999 sa zaoberá umiestnením<br />
verejných nápisov v menšinovom jazyku<br />
v obciach, ktoré spadajú pod zmienený zákon<br />
(ide <strong>na</strong>pr. o oz<strong>na</strong>čenie orgánov verejnej sprá−<br />
vy, ulíc a iných miestnych zemepisných oz<strong>na</strong>−<br />
čení, ako aj iné dôležité informácie pre verej−<br />
nosť). Podľa záko<strong>na</strong> o používaní jazykov men−<br />
šín orgán verejnej správy o všeobecne záväz−<br />
ných právnych predpisoch <strong>na</strong> požiadanie<br />
stránky poskytne informácie aj v menšinovom<br />
jazyku.<br />
Národná rada Slovenskej republiky vyslo−<br />
vila v júni 2001 súhlas a prezident republiky<br />
ratifikoval Európsku chartu regionálnych<br />
alebo menšinových jazykov, ktorá je klasic−<br />
kou medzinárodnou zmluvou, čiže nemožno<br />
ju priamo aplikovať, ale práva a záväzky z ej<br />
vyplývajúce sa po jej ratifikácii môžu apliko−<br />
vať prostredníctvom vnútorných a vyko<strong>na</strong>teľ−<br />
ných všeobecne záväzných právnych predpi−<br />
sov. Charta rozsahom v nej obsiahnutých<br />
oprávnení v podstate zodpovedá súčasnej<br />
úrovni úpravy menšinových práv v právnom<br />
poriadku Slovenskej republiky, ako nové<br />
pozitívne prvky sa v nej však objavujú usta−<br />
novenia týkajúce sa vysokoškolského vzdelá−<br />
vania v materinskom jazyku. Podľa charty sa
Change language