Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Československý (slovenský) ústavný systém<br />
151<br />
nil praktické uplatňovanie (ústne i písomne)<br />
základného práva obsiahnutého v čl. 34 ods.<br />
2, písm. b) ústavy.<br />
Pokiaľ ide o ďalšie <strong>na</strong>padnuté ustanovenia<br />
záko<strong>na</strong> o štátnom jazyku, týmto ústavný súd<br />
nevyhovel, <strong>na</strong>pr. dospel k záveru, že<br />
„Národná rada Slovenskej republiky nie je<br />
takým orgánom štátu, ktorý sa v rámci svo−<br />
jich ústavou vymedzených právomocí zaobe−<br />
rá aj uplatňovaním vnútroštátnej alebo medzi−<br />
národnej úpravy ľudských práv alebo základ−<br />
ných slobôd [...], preto neprichádza do úvahy<br />
ani možnosť porušenia čl. 11 ústavy výlučne<br />
v dôsledku zákonodarnej činnosti“. I<strong>na</strong>k<br />
povedané podľa ústavného súdu v zmysle<br />
<strong>na</strong>padnutého záko<strong>na</strong> nebolo možné vyrubiť<br />
pokuty za porušenie tohto záko<strong>na</strong> dovtedy,<br />
kým nie sú zverejnené formou všeobecne<br />
záväzných platných právnych noriem tie pra−<br />
vidlá, ktorých porušenie sa môže sankciono−<br />
vať. Čo sa týka ostatných námietok, ústavný<br />
súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal<br />
vecne <strong>na</strong>pr. námietkami voči ústavnosti pre−<br />
ambuly, lebo ju hodnotil ako slávnostnú uvá−<br />
dzaciu vetu, ktorá síce môže mať výz<strong>na</strong>m pri<br />
objasnení predmetu a cieľa záko<strong>na</strong>, ale sláv−<br />
nostný úvod predchádza samotnému textu<br />
normy, teda neobsahuje práva a povinnosti,<br />
preto sa nemôže dostať do rozporu s ústavou,<br />
resp. s medzinárodnými zmluvami.<br />
Podľa názoru skupiny poslancov tým, že<br />
podľa <strong>na</strong>padnutého záko<strong>na</strong> štátny jazyk má<br />
prednosť pred ostatnými jazykmi používanými<br />
<strong>na</strong> území štátu sa vytvára stav, „keď sa ostat−<br />
né jazyky nevyhnutne dostanú do postavenia<br />
druhoradých jazykov, pričom občania, ktorí<br />
hovoria iným jazykom ako slovenským, sa<br />
dostanú do postavenia druhoradých, menej−<br />
cenných a diskriminovaných občanov“. Uve−<br />
dené podľa názoru skupiny poslancov <strong>na</strong>pĺňa<br />
tiež z<strong>na</strong>ky „rasovej diskriminácie“ <strong>na</strong>koľko<br />
„rozlišuje a zvýhodňuje ľudí <strong>na</strong> národnostnom<br />
princípe tým, že uprednostňuje jazyk jedného<br />
národa pred jazykmi ostatných národnostných<br />
alebo etnických skupín”. Podľa právneho<br />
názoru ústavného súdu však uvedené treba<br />
vykladať vo väzbe <strong>na</strong> tú časť preambuly,<br />
podľa ktorého je slovenský jazyk „aj vše−<br />
obecným dorozumievacím jazykom jej obča−<br />
nov”. Aby sa dosiahol tento účel záko<strong>na</strong>,<br />
a slovenský jazyk mohol slúžiť ako všeobec−<br />
ný dorozumievací prostriedok jej občanov,<br />
bolo potrebné, aby v tých prípadoch zákonnej<br />
úpravy, kde by tento účel (a prostredníctvom<br />
iného ako slovenského jazyka) nebolo možné<br />
dosiahnuť, mal zákonom stanovenú prednosť<br />
pred ostatnými jazykmi používanými <strong>na</strong><br />
území Slovenskej republiky.<br />
Je prirodzené, že v tomto stručnom pre−<br />
hľade nemáme možnosť podrobne a<strong>na</strong>lyzovať<br />
73 strán nálezu ústavného súdu v súvislosti<br />
s <strong>na</strong>padnutými ustanoveniami záko<strong>na</strong> o štát−<br />
nom jazyku, považujeme však za potrebné<br />
ešte poukázať <strong>na</strong> tú <strong>na</strong>padnutú časť uvedené−<br />
ho záko<strong>na</strong>, ktorým sa zrušil zákon č.<br />
428/1990 Zb. o úradnom jazyku v Slovenskej<br />
republike z roku 1990, čím sa prakticky zne−<br />
možnilo používanie menšinových jazykov<br />
v úradnom styku, pretože zákon o štátnom<br />
jazyku orgánom verejnej moci a správy<br />
expressis verbis ustanovil, že pri výkone svo−<br />
jich pôsobností povinne používajú štátny<br />
jazyk <strong>na</strong> celom území Slovenskej republiky.<br />
Ústavný súd v tejto súvislosti zaujal stanovi−<br />
sko, podľa ktorého „<strong>na</strong>koľko zákonodarca<br />
doteraz neprijal osobitný zákon o používaní<br />
jazyka menšín alebo etnických skupín v úrad−<br />
nom styku, zrušovacie ustanovenie § 12 záko−<br />
<strong>na</strong> o štátnom jazyku vyvolalo v právnom<br />
poriadku Slovenskej republiky stav, keď obča−<br />
nia Slovenskej republiky patriaci k národ−<br />
nostným menšinám alebo etnickým skupinám<br />
nemajú možnosť používať svoj jazyk v úrad−<br />
nom styku“. Ústavný súd teda poukázal <strong>na</strong> to,<br />
že v slovenskom právnom poriadku vzniklo<br />
právne vákuum, ktoré treba zaplniť, čiže čo<br />
<strong>na</strong>jskôr treba prijať zákon o používaní jazy−<br />
kov menšín.<br />
Niektoré ustanovenia záko<strong>na</strong> o štátnom<br />
jazyku môžu byť v rozpore aj s uvedeným<br />
Rámcovým dohovorom Rady Európy <strong>na</strong><br />
ochranu národnostných menšín a so sloven−<br />
sko−maďarskou základnou zmluvou, ale tieto<br />
medzinárodné dokumenty boli uverejnené<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language