Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
150 Lajos Mészáros<br />
Pre menšiny oboch štátov mala veľký výz−<br />
<strong>na</strong>m vyhlásenie zmluvných strán, že v oblas−<br />
ti úpravy práv a povinností osôb patriacich k<br />
národnostným menšinám žijúcim <strong>na</strong> ich<br />
území budú uplatňovať oboma stra<strong>na</strong>mi prija−<br />
tý a podpísaný Rámcový dohovor Rady<br />
Európy o ochrane národnostných menšín – ak<br />
zabezpečí väčší rozsah ústavných práv a slo−<br />
bôd, počí<strong>na</strong>júc dátumom ratifikácie tejto<br />
zmluvy a horeuvedeného Rámcového doho−<br />
voru oboma stra<strong>na</strong>mi, a budú v záujme ochra−<br />
ny práv osôb patriacich k maďarskej menšine<br />
v Slovenskej republike a k slovenskej menši−<br />
ne v Maďarskej republike uplatňovať normy a<br />
politické záväzky zakotvené v <strong>na</strong>sledujúcich<br />
dokumentoch ako právne záväzky:<br />
– Dokument Kodanskej schôdzky Kon−<br />
ferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe<br />
o ľudskej dimenzii z 29. jú<strong>na</strong> 1990,<br />
– Deklaráciu Valného zhromaždenia Spo−<br />
jených národov č. 47/135 (1992) o právach<br />
osôb patriacich k národnostným alebo etnic−<br />
kým, náboženským a jazykovým menšinám,<br />
– Odporúčanie Parlamentného zhromaž−<br />
denia Rady Európy č. 1201 (1993), rešpektu−<br />
júc individuálne ľudské a občianske práva,<br />
vrátane práv osôb patriacich k národnostným<br />
menšinám.<br />
Národná rada Slovenskej republiky prijala<br />
zákon č. 270/1995 o štátnom jazyku<br />
Slovenskej republiky, ktorý upravuje používa−<br />
nie slovenského jazyka ako štátneho jazyka,<br />
neupravuje však používanie liturgických jazy−<br />
kov a používanie jazykov národnostných<br />
menšín a etnických skupín. Používanie týchto<br />
jazykov upravujú osobitné zákony. V zmysle<br />
záko<strong>na</strong> o štátnom jazyku má <strong>na</strong> území<br />
Slovenskej republiky slovenský jazyk pred−<br />
nosť pred ostatnými jazykmi, je jazykom<br />
úradného styku v slovnej i písomnej podobe<br />
(teda aj v prípade samosprávnych orgánov).<br />
Podľa tohto záko<strong>na</strong> zamest<strong>na</strong>nci verejnopráv−<br />
nych orgánov a organizácií sú pri výkone<br />
svojich pôsobností povinní používať štátny<br />
jazyk, písomné podania sa predkladajú v štát−<br />
nom jazyku. Na verejných nápisoch, infor−<br />
mačných tabuliach a reklamách sa môže<br />
objaviť cudzí text (<strong>na</strong>pr. v jazyku menšín) len<br />
ako preklad slovenského textu a až po ňom.<br />
Používanie menšinových jazykov je povolené<br />
v menšinových rozhlasových a televíznych<br />
vysielaniach, miestne rádiá a televízne štúdiá<br />
môžu vysielať neslovenský program len<br />
vtedy, ak pred ním alebo po ňom odznie<br />
obsah relácie aj po slovensky. Podľa záko<strong>na</strong><br />
o štátnom jazyku <strong>na</strong> menšinových kultúrnych<br />
podujatiach sa program musí konferovať <strong>na</strong>j−<br />
prv po slovensky. Na dodržiavanie záko<strong>na</strong><br />
dohliada ministerstvo kultúry, za porušenie<br />
záko<strong>na</strong> mohli byť od roku 1997 právnické<br />
osoby postihované pomerne vysokou pokutou.<br />
Kontrola má byť úlohou tzv. jazykových<br />
poradcov. Zákon o štátnom jazyku zrušil<br />
zákon Slovenskej národnej rady č. 428/1990<br />
Zb. o úradnom jazyku, podľa ktorého sa jazyk<br />
národnostných menšín mohol používať<br />
v úradnom styku v takých obciach, kde podiel<br />
príslušníkov menšiny prekročil 20 % obyva−<br />
teľstva.<br />
Skupi<strong>na</strong> 33 poslancov Národnej rady Slo−<br />
venskej republiky sa obrátila <strong>na</strong> Ústavný súd<br />
Slovenskej republiky, aby ten vyslovil nesú−<br />
lad ustanovení záko<strong>na</strong> o štátnom jazyku<br />
s Ústavou Slovenskej republiky, resp. medzi−<br />
národnými zmluvami o základných ľudských<br />
právach a slobodách, ktoré Slovenská repub−<br />
lika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom,<br />
ktorý stanovuje zákon. Návrh skupiny poslan−<br />
cov nepokladal za protiústavný celý zákon<br />
o štátnom jazyku, ale len niektoré jeho usta−<br />
novenia. Návrh skupiny poslancov spochybnil<br />
z 13 paragrafov záko<strong>na</strong> o štátnom jazyku až<br />
7 paragrafov (celkom 26 ustanovení alebo ich<br />
časti), a bola <strong>na</strong>padnutá aj protiústavnosť či<br />
nesúlad preambuly tohto záko<strong>na</strong> s medziná−<br />
rodnými zmluvami o ľudských právach.<br />
Ústavný súd však vo svojom rozhodnutí<br />
PL ÚS č. 8/96 vyslovil za nesúladné s ústa−<br />
vou iba ustanovenie § 3 ods. 5 v spojení<br />
s ustanovením § 12 záko<strong>na</strong> o štátnom jazyku<br />
s čl. 34 ods. 2 písm. b) ústavy, podľa ktoré−<br />
ho národnostné menšiny majú právo používať<br />
ich jazyk v úradnom styku, pretože zákon<br />
o štátnom jazyku ustanovením § 12 znemož−
Change language