Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Úvod k slovenskému vydaniu<br />
15<br />
<strong>na</strong> systému“, teda ako sled časovo pomerne<br />
koncentrovaných udalostí, v ktorých kľúčovú<br />
úlohu hrá aktivita angažovaných skupín obča−<br />
nov a ktorých výsledkom je úplný rozchod<br />
s predchádzajúcim režimom. Rendszerváltozás<br />
by sme zase mohli popísať skôr ako „zmenu<br />
systému“, teda pomalší proces, v ktorom hrajú<br />
väčšiu úlohu aj vonkajšie okolnosti a vplyvy<br />
a v ktorom sa prvky starého a nového režimu<br />
ešte dlhšiu dobu prelí<strong>na</strong>jú v podobe spoločen−<br />
sko−politických kompromisov.<br />
Väčši<strong>na</strong> autorov, ako aj editori predkladanej<br />
publikácie sa priklonili k používaniu termínu<br />
rendszerváltás. Nečudo, veď mnohí z nich boli<br />
aktívnymi účastníkmi „nežnej revolúcie“ roku<br />
<strong>1989</strong>, teda vlastnou osobnou angažovanosťou<br />
prispeli k „výmene systému“. Pri konečnej<br />
úprave slovenského textu sme sa <strong>na</strong>koniec roz−<br />
hodli uvedený termín prekladať ako „zme<strong>na</strong><br />
režimu“. V slovenskej literatúre sa tento termín<br />
udomácnil <strong>na</strong>jviac a vari aj <strong>na</strong>jvýstižnejšie vy−<br />
jadruje obsah príslušného maďarského pojmu.<br />
Podľa aktuálneho kontextu a časového rozpätia<br />
udalostí, ktoré autori v maďarskom origináli<br />
oz<strong>na</strong>čovali slovom rendszerváltás, sme však<br />
v niektorých pasážach prekladu použili aj iné<br />
termíny: pád komunizmu, revolúcia, nežná re−<br />
volúcia, novembrové udalosti roku <strong>1989</strong>, tran−<br />
zícia, transformácia. Autori jednotlivých štúdií<br />
totiž predmetným výrazom niekedy oz<strong>na</strong>čovali<br />
aj pomerne krátke obdobie „revolučných uda−<br />
lostí“ začí<strong>na</strong>júcich pražskou študentskou de−<br />
monštráciou 17. novembra <strong>1989</strong> a končiacich<br />
rezignáciou komunistickej strany <strong>na</strong> vedúcu<br />
úlohu v spoločnosti, aj celé obdobie demokra−<br />
tických premien, končiace parlamentnými voľ−<br />
bami v júni 1992. Niektorí autori oz<strong>na</strong>čili<br />
novembrové udalosti termínom fordulat, čo by<br />
sme mohli preložiť ako „mocenský zvrat“.<br />
V záujme korektnosti sme tento výraz v ich<br />
textoch ponechali.<br />
Ďalšiu terminologickú poznámku si zaslu−<br />
huje samotné pomenovanie predmetu skúma−<br />
nia – spoločenstva Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Tu<br />
sme volili podľa kontextu rôzne termíny –<br />
maďarská komunita <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, obyvateľ−<br />
stvo maďarskej národnosti, maďarská menši−<br />
<strong>na</strong>, Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Jednému oz<strong>na</strong>čeniu<br />
sme sa konzekventne vyhýbali – a to termínu<br />
„slovenskí Maďari“, ktorý považujeme za<br />
„mačkopsa“. Takisto sa s<strong>na</strong>žíme vyhýbať<br />
slovnému spojeniu „občania maďarskej národ−<br />
nosti“. Nie preto, že by bolo nesprávne, ale<br />
preto, že vo vyjadreniach mnohých sloven−<br />
ských politikov a verejných činiteľov sa pou−<br />
žíva s určitým ideologickým podtónom,<br />
vyjadrujúcim koncepciu, že <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sú<br />
„štátotvorní“ len Slováci, kým ostatní sú<br />
„len“ občania takej či o<strong>na</strong>kej národnosti. Žia−<br />
den Slovák sa však nevyjadruje o svojom kra−<br />
janovi v Maďarsku, v Čechách, či inde v<br />
zahraničí ako o „občanovi slovenskej národ−<br />
nosti“, ale tiež len ako o Slovákovi. Druhou<br />
stranou tej istej mince je aj umelo vytvorená<br />
dichotómia národná menši<strong>na</strong> – národnostná<br />
menši<strong>na</strong>. Národnostná menši<strong>na</strong> je iné oz<strong>na</strong>če−<br />
nie pre „občanov maďarskej národnosti“,<br />
s ideologicko−politickými konzekvenciami<br />
<strong>na</strong>z<strong>na</strong>čenými vyššie. Národná menši<strong>na</strong> je<br />
oz<strong>na</strong>čenie pre „Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>“ (szlo−<br />
vákiai magyarok), ktorí sú zároveň súčasťou<br />
maďarského etnicko−kultúrneho spoločenstva i<br />
občiansko−politickej komunity Slovenskej<br />
republiky. Termín národná menši<strong>na</strong> je priro−<br />
dzený nielen v maďarčine (nemzeti kisebb−<br />
ség), ale aj v iných európskych jazykoch<br />
(anglické <strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l minority, francúzske mino−<br />
rité <strong>na</strong>tio<strong>na</strong>le, či nemecké <strong>na</strong>tio<strong>na</strong>le Minder−<br />
heit by sme ťažko mohli preložiť ako „národ−<br />
nostná“ menši<strong>na</strong>). Keďže však v slovenskej<br />
spisbe sa zaužíval pojem národnostná menši−<br />
<strong>na</strong>, používame ho aj my v tejto práci, <strong>na</strong>priek<br />
tomu, že ho nepovažujeme za korektný.<br />
V maďarskej spisbe sa často používa oz<strong>na</strong>−<br />
čenie felvidéki magyarság. Oz<strong>na</strong>čenie Felvidék<br />
nepovažujeme za apriórne pejoratívne, väčši<strong>na</strong><br />
Slovákov ho však za taký považuje, preto ho<br />
v tejto publikácii nepoužívame. V skutočnosti<br />
však bežný Maďar používa termín „felvidéki“<br />
v takom istom zmysle, ako bežný Slovák ter−<br />
mín „dolnozemský“ <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>čenie svojho kra−<br />
ja<strong>na</strong> v Békéšskej Čabe. Na druhej strane je<br />
nesporné, že používanie tohto termínu politik−<br />
mi či verejnými činiteľmi môže byť právom<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language