Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Československý (slovenský) ústavný systém<br />
149<br />
4 <strong>na</strong> území Košíc) a 8 vyšších územných cel−<br />
kov. Popri obciach existujú aj osobitné územ−<br />
né celky – vojenské obvody, vytvorené<br />
Ministerstvom obrany Slovenskej republiky.<br />
V Slovenskej republike sa uplatňuje dvojitý<br />
(paralelný) systém verejnej správy, keď <strong>na</strong><br />
obce je prenesená len časť verejnej správy<br />
a jej z<strong>na</strong>čnú časť vykonáva <strong>na</strong> prvom stupni<br />
okresný úrad <strong>na</strong> čele s prednostom, ktorého<br />
menuje vláda. Druhý stupeň verejnej správy<br />
tvoria krajské úrady, ktorých predsedov <strong>na</strong><br />
návrh ministra vnútra menuje tiež vláda.<br />
Roku 2001 vznikli samosprávy strednej úrov−<br />
ne, teda vyššie územné celky a začala sa<br />
decentralizácia kompetencií štátnej správy,<br />
ich prevod aj <strong>na</strong> samosprávy. Druhostupňová<br />
samospráv<strong>na</strong> územná štruktúra kopíruje štruk−<br />
túru štátnej správy <strong>na</strong> strednej úrovni, čiže<br />
územie samospráv strednej úrovne je totožné<br />
s územiami krajov a úrady samospráv fungu−<br />
jú tiež v sídlach krajov. Prevod jednotlivých<br />
kompetencií štátnej správy <strong>na</strong> samosprávy sa<br />
začal <strong>na</strong>jmä tým, že sa do kompetencií obec−<br />
ných samospráv dostali matričné úrady<br />
a školské zariadenia (materské, základné<br />
a stredné školy).<br />
Ústava Slovenskej republiky bola doposiaľ<br />
priamo novelizovaná štyrikrát. Prvý raz to<br />
bolo v súvislosti s právomocami hlavy štátu,<br />
druhý raz vo väzbe <strong>na</strong> zakotvenie inštitútu<br />
priamej voľby prezidenta republiky, tretí raz<br />
to bolo v záujme zavedenia vyšších územ−<br />
ných celkov, neskôr ustanovením sudcov−<br />
ských samospráv a teda v záujme posilnenia<br />
nezávislosti súdov, zakotvenia inštitútu verej−<br />
ného ochrancu práv (ombudsma<strong>na</strong>) v ústave,<br />
ako aj Najvyššieho kontrolného úradu SR.<br />
Tzv. „veľkou novelou“ ústavy došlo k pod−<br />
statnému rozšíreniu právomocí ústavného<br />
súdu a k zmenám v ústave došlo aj preto, aby<br />
sa splnili ústavné podmienky vstupu do<br />
Európskej únie.<br />
V rokoch 1993 a 1994, v období príprav<br />
<strong>na</strong> prijatie Slovenskej republiky do Rady<br />
Európy boli prijaté tri také zákony, ktoré<br />
pomerne pozitívnym spôsobom upravujú pou−<br />
žívanie osobných mien príslušníkov menšín<br />
a oz<strong>na</strong>čovanie ich sídel. V zmysle záko<strong>na</strong> č.<br />
300/1993 Z. z. o mene a priezvisku sa umož−<br />
nilo, aby rodičia mohli dať svojmu dieťaťu aj<br />
cudzojazyčné (teda neslovenské) rodné meno.<br />
Ak mal niekto z príslušníkov patriacich<br />
k národnostným menšinám do prijatia tohto<br />
záko<strong>na</strong> v osobných dokladoch zapísané meno<br />
po slovensky (alebo po česky), v zmysle<br />
tohto záko<strong>na</strong> sa mu umožnilo požiadať <strong>na</strong> prí−<br />
slušnej matrike o zápis svojho me<strong>na</strong> podľa<br />
pravidiel materinského jazyka. Uvedený<br />
zákon o mene a priezvisku však ešte nezod−<br />
povedal vo všetkom tým podmienkam, ktoré<br />
Slovensko pri vstupe do Rady Európy prijalo,<br />
preto došlo aj k novele niektorých ustanove−<br />
ní záko<strong>na</strong> č. 154/1994 o matrikách. Podľa<br />
tejto novely vznikla možnosť bezplatne požia−<br />
dať o výpis z matriky v súvislosti so zme<strong>na</strong>−<br />
mi rodného me<strong>na</strong> a ženám, ktoré nie sú slo−<br />
venskej národnosti, bolo umožnené používa−<br />
nie ich priezviska bez prechyľovacej prípony<br />
„−ová“ (okrem slovenského kontextu).<br />
Treťou právnou normou bol tzv. „tabuľo−<br />
vý“ zákon (zákon č. 191/1994 o oz<strong>na</strong>čovaní<br />
obcí v jazyku národnostných menšín), ktorý<br />
povoľuje oz<strong>na</strong>čenie obcí aj v jazyku národ−<br />
ností, ak daná menši<strong>na</strong> tvorí aspoň 20 % oby−<br />
vateľstva obce. Zoz<strong>na</strong>m dotknutých obcí spolu<br />
s povolenou formou používania názvu obcí,<br />
obsahuje príloha záko<strong>na</strong>. Obce môžu formou<br />
hlasovania svojich obyvateľov, teda referen−<br />
dom rozhodnúť o zmene oz<strong>na</strong>čenia obce uve−<br />
denej v prílohe tohto záko<strong>na</strong> a môžu touto for−<br />
mou určiť oz<strong>na</strong>čenie obce v jazyku národnost−<br />
nej menšiny, ak sa v prílohe uvedeného záko−<br />
<strong>na</strong> toto oz<strong>na</strong>čenie ne<strong>na</strong>chádza. Referendum<br />
však podľa tohto záko<strong>na</strong> nemožno uskutočniť<br />
v obciach, ktorých názov bol zmenený v<br />
rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945.<br />
Roku 1995 Slovenská republika podpísala<br />
Rámcový dohovor Rady Európy <strong>na</strong> ochranu<br />
národnostných menšín a takisto uzavrela aj<br />
tzv. základnú zmluvu s Maďarskou republi−<br />
kou. Obidva dokumenty zakotvujú, že osoby<br />
patriace k národnostným menšinám majú<br />
právo používať svoj materinský jazyk aj<br />
v úradnom styku.<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language