Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Československý (slovenský) ústavný systém<br />
147<br />
aj v medzinárodnom porov<strong>na</strong>ní mimoriadne<br />
široký rozsah pôsobnosti. Je oprávnený roz−<br />
hodovať o súlade zákonov a iných všeobecne<br />
záväzných právnych predpisov s ústavou, s<br />
ústavnými zákonmi a s medzinárodnými<br />
zmluvami, a rušiť tie z nich, ktoré sú v roz−<br />
pore s ústavou. Na základe individuálnych<br />
sťažností môže preskúmať a zrušiť už právo−<br />
platné súdne a administratívne rozhodnutia,<br />
resp. rozhodnutia orgánov verejnej moci<br />
a môže <strong>na</strong>riadiť, aby bolo vo veci vyko<strong>na</strong>né<br />
nové pojednávanie, môže prisúdiť primeranú<br />
fi<strong>na</strong>nčnú náhradu tomu, koho základné práva<br />
boli porušené, ďalej v prípade ústavno−práv−<br />
nych sporov medzi štátnymi orgánmi podáva<br />
výklad ústavy, je volebným súdom, rozhodu−<br />
je v ústavnoprávnych sťažnostiach samospráv−<br />
nych orgánov, rozhoduje o tom, či zruší imu−<br />
nitu tým sudcom všeobecných súdov, ako aj<br />
prokurátorom, proti ktorým by sa malo začať<br />
trestné stíhanie atď.<br />
Medzi <strong>na</strong>jdôležitejšie právomoci Ústavné−<br />
ho súdu Slovenskej republiky patrí abstraktná<br />
kontrola právnych predpisov, čiže dodatočné<br />
preskúmanie ústavnosti právnych noriem, to<br />
však nemôže iniciovať ktorákoľvek fyzická<br />
alebo právnická osoba (neexistuje inštitúcia<br />
actio popularis). Na <strong>Slovensku</strong> môžu žiadať<br />
preskúmanie súladu právnych noriem s ústa−<br />
vou len orgány, ktoré <strong>na</strong> to ústava oprávňuje:<br />
aspoň jed<strong>na</strong> päti<strong>na</strong> (čiže 30) poslancov<br />
Národnej rady SR, prezident republiky, vláda,<br />
generálny prokurátor, verejný ochranca práv<br />
(ombudsman), resp. súd v tom prípade, ak je<br />
sudca presvedčený o tom, že by musel apli−<br />
kovať protiústavný zákon. V takomto prípade<br />
môže súd ko<strong>na</strong>nie prerušiť a môže sa obrátiť<br />
<strong>na</strong> ústavný súd, aby rozhodol o súlade prí−<br />
slušného záko<strong>na</strong> s ústavou, s ústavnými<br />
zákonmi a s medzinárodnými zmluvami.<br />
Ťažiskom činnosti Ústavného súdu<br />
Slovenskej republiky je preskúmanie ústav−<br />
nosti konkrétneho súdneho rozhodnutia alebo<br />
rozhodnutia verejnej moci <strong>na</strong> základe ústav−<br />
nej sťažnosti. Je tu teda daná možnosť toho,<br />
aby každé rozhodnutie, opatrenie, alebo iné<br />
<strong>na</strong>riadenie súdu alebo orgánu verejnej moci,<br />
bolo pred ústavným súdom <strong>na</strong>padnuteľné, ak<br />
sťažovateľ usúdi, že rozhodnutie či opatrenie<br />
porušuje jeho základné práva garantované<br />
ústavou alebo iným medzinárodným ľudsko−<br />
právnym dokumentom.<br />
Ústavnou sťažnosťou (<strong>na</strong> základe princípu<br />
subsidiarity) sa jednotlivec môže obrátiť <strong>na</strong><br />
ústavný súd len vtedy, ak vyčerpal všetky<br />
možnosti efektívnej právnej nápravy (odvola−<br />
nie, dovolanie a pod.) <strong>na</strong> všeobecnom súde,<br />
resp. ak už žiadne možnosti efektívnej práv−<br />
nej nápravy podľa právneho poriadku nemá k<br />
dispozícii. Ústavnú sťažnosť možno podať do<br />
dvoch mesiacov od doručenia právoplatného<br />
rozhodnutia, resp. do dvoch mesiacov od<br />
opatrenia alebo iného zásahu.<br />
Inštitút ústavnej sťažnosti existuje od 1.<br />
januára 2002. Do tohto dátumu sa mohli<br />
fyzické a právnické osoby obrátiť <strong>na</strong> ústavný<br />
súd tzv. podnetom. Tento ústavnoprávny<br />
inštitút však nebol životaschopný, bol „bez−<br />
zubý“. Ústavný súd totiž síce mohol konšta−<br />
tovať porušenie základných práva alebo slo−<br />
bôd, <strong>na</strong>padnuté rozhodnutia však nemohol<br />
zrušiť. Dnes už <strong>na</strong> základe ústavnej sťažnosti<br />
môže ústavný súd nielenže zrušiť <strong>na</strong>padnuté<br />
rozhodnutia, ale môže aj <strong>na</strong>riadiť, aby vše−<br />
obecný súd alebo hociktorý štátny orgán,<br />
alebo samospráva opätovne danú vec prero−<br />
kovali. V prípade vyslovenia porušenia<br />
základných práv môže ústavný súd prisúdiť<br />
sťažovateľovi aj satisfakciu, primeranú fi<strong>na</strong>nč−<br />
nú náhradu.<br />
Ústavný súd SR sa skladá z trinástich sud−<br />
cov. Sudcov ústavného súdu vymenúva <strong>na</strong><br />
návrh Národnej rady SR <strong>na</strong> dvanásť rokov<br />
prezident republiky. Národná rada <strong>na</strong>vrhuje<br />
dvojnásobný počet kandidátov <strong>na</strong> sudcov. Za<br />
sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný<br />
občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľ−<br />
ný do Národnej rady Slovenskej republiky,<br />
dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské<br />
právnické vzdelanie a je <strong>na</strong>jmenej 15 rokov<br />
činný v právnickom povolaní. Výkon tejto<br />
funkcie je nezlučiteľný s poslaneckým man−<br />
dátom, s členstvom vo vláde alebo politickej<br />
strane či hnutí. Člen ústavného súdu môže byť<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language