Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
146 Lajos Mészáros<br />
mentu. Prezident je odvolaný, ak za jeho<br />
odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala<br />
<strong>na</strong>dpolovičná väčši<strong>na</strong> všetkých oprávnených<br />
voličov. Ak prezident nebol v ľudovom hla−<br />
sovaní odvolaný, rozpustí Národnú radu<br />
Slovenskej republiky do 30 dní od vyhlásenia<br />
výsledkov ľudového hlasovania. V takom prí−<br />
pade začí<strong>na</strong> prezidentovi plynúť nové volebné<br />
obdobie. Predseda parlamentu vyhlási voľby<br />
do Národnej rady Slovenskej republiky do<br />
siedmich dní od jej rozpustenia.<br />
Vláda Slovenskej republiky je vrcholným<br />
orgánom výkonnej moci. V oblasti výkonnej<br />
moci môže vykonávať všetky úlohy, ktoré<br />
ústava alebo zákon nedáva bezprostredne do<br />
kompetencie prezidenta republiky alebo iného<br />
orgánu štátnej správy. Vláda sa skladá z pred−<br />
sedu, podpredsedov a ministrov. Z charakteru<br />
vlády vyplýva, že má len jedného predsedu,<br />
ale počet podpredsedov a ministrov nie je<br />
presne stanovený. Nemožno určiť ani mini−<br />
málny počet členov vlády vzhľadom <strong>na</strong> to, že<br />
ministerstvá sú zriaďované zákonom, pričom<br />
zákon nestanovuje, že jeden minister riadi<br />
jedno ministerstvo, okrem toho <strong>na</strong> čele minis−<br />
terstva môže byť aj predseda vlády alebo jeho<br />
podpredseda. Na rokovaniach vlády sa okrem<br />
členov vlády zúčastňujú aj iní ústavní činite−<br />
lia, ktorí majú poradný hlas (<strong>na</strong>pr. generálny<br />
prokurátor, guvernér Národnej banky Sloven−<br />
ska, predseda Najvyššieho kontrolného úradu<br />
a prezident republiky). Člen vlády nemôže<br />
vykonávať funkciu poslanca a nemôže byť ani<br />
sudcom. Ak je za čle<strong>na</strong> vlády vymenovaný<br />
poslanec – čo sa stáva pomerne často – jeho<br />
poslanecký mandát nezaniká, ale iba spočíva,<br />
pričom <strong>na</strong> jeho miesto povolá predseda parla−<br />
mentu náhradníka z kandidačnej listiny prí−<br />
slušnej politickej strany alebo koalície. V prí−<br />
pade vystúpenia z vlády sa poslanecký man−<br />
dát dotknutej osoby obnoví. Za čle<strong>na</strong> vlády<br />
môže byť vymenovaný každý, kto je voliteľný<br />
do Národnej rady Slovenskej republiky (štát−<br />
ne občianstvo, dovŕšenie 21. roku veku, práv−<br />
<strong>na</strong> spôsobilosť). Člen vlády nemôže vykoná−<br />
vať žiadnu inú platenú funkciu, či zárobkovú<br />
činnosť.<br />
Vláda je uznášaniaschopná, ak je <strong>na</strong> jej<br />
zasadnutí prítomná <strong>na</strong>dpolovičná väčši<strong>na</strong> jej<br />
členov. Na prijatie uznesenia vlády je potreb−<br />
ný súhlas <strong>na</strong>dpolovičnej väčšiny všetkých čle−<br />
nov vlády. Zasadania vlády sú neverejné.<br />
Vláda je za výkon svojej funkcie zodpo−<br />
vedná Národnej rade Slovenskej republiky.<br />
Po svojom menovaní je povinná do 30 dní<br />
predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej<br />
republiky, predložiť jej svoj program a požia−<br />
dať ju o vyslovenie dôvery. Ak vláda nedo−<br />
stane dôveru, musí odstúpiť. Keď to neurobí,<br />
je ústavnoprávnou povinnosťou prezidenta<br />
republiky, aby vládu odvolal. Vláda môže<br />
kedykoľvek požiadať o vyslovenie dôvery;<br />
hlasovanie o zákone alebo hlasovanie v inej<br />
veci môže byť spojené s hlasovaním o dôve−<br />
re voči vláde. Prezident republiky môže vyu−<br />
žiť aj v politickej praxi zaužívanú (i keď<br />
ústavnoprávne nie celkom upravenú) inštitú−<br />
ciu úradníckej vlády. Môže takú vládu vyme−<br />
novať dočasne dovtedy, kým politici neukon−<br />
čia rokovania o zostavení novej vlády.<br />
Vláda podá demisiu vždy po ustanovujú−<br />
cej schôdzi novozvoleného parlamentu; vláda<br />
však vykonáva svoju funkciu až do zostave−<br />
nia novej vlády. Takto sa funkčné obdobie<br />
vlády ústavnoprávne viaže <strong>na</strong> funkčné obdo−<br />
bie zákonodarného zboru. Vláda nie je časo−<br />
vo viazaná mandátom prezidenta republiky.<br />
Spomedzi členov vlády má zvláštne pos−<br />
tavenie predseda vlády. Jeho privilegované<br />
postavenie sa prejavuje <strong>na</strong>jmä pri zostavení<br />
vlády, pretože prezident republiky má voľnú<br />
ruku len pri menovaní predsedu vlády.<br />
Ostatných členov vlády môže vymenovať pre−<br />
zident len <strong>na</strong> návrh predsedu vlády. Ďalším<br />
výz<strong>na</strong>mným momentom je to, že odvolanie<br />
predsedu vlády, vyslovenie nedôvery alebo<br />
jeho odstúpenie z<strong>na</strong>mená odstúpenie celej<br />
vlády. Skutočnosť, že predseda vlády vystu−<br />
puje ako prvý medzi rovnými, sa prejavuje<br />
<strong>na</strong>jmä pri rozhodnutiach vlády, i<strong>na</strong>k predseda<br />
vlády nemá rozhodujúci hlas ani v prípade<br />
rovnosti hlasov.<br />
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorého<br />
úlohou a poslaním je ochra<strong>na</strong> ústavnosti, má