Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
144 Lajos Mészáros<br />
referenda a požadovala, aby sa prijatím uve−<br />
deného záko<strong>na</strong> počkalo <strong>na</strong> výsledok referen−<br />
da. Prezident republiky však odmietol vyhlá−<br />
siť referendum, lebo podľa jeho názoru vyhlá−<br />
senie referenda o jazykových ľudských prá−<br />
vach by bolo protiústavné. Toto rozhodnutie<br />
prezidenta republiky potvrdil aj ústavný súd,<br />
totiž iniciátori referenda využili aj ústavnop−<br />
rávnu možnosť právneho riešenia sporu.<br />
Inštitúcia prezidenta republiky je v ústave<br />
upravená v Šiestej hlave s názvom Výkonná<br />
moc, spoločne s vládou. Toto riešenie už spô−<br />
sobilo výkladové spory týkajúce sa vzťahu<br />
prezidenta republiky a vlády. Prezidenta<br />
republiky ústava definuje ako hlavu štátu<br />
Slovenskej republiky. Ústava neobsahuje for−<br />
mulku často používanú v parlamentných sys−<br />
témoch vládnutia, podľa ktorej hlava štátu<br />
uskutočňuje výkonnú moc prostredníctvom<br />
vlády, resp. že k väčšine aktov hlavy štátu je<br />
potrebná ministerská kontrasignácia. Na−<br />
miesto toho ústava vymedzuje právomoci pre−<br />
zidenta republiky taxatívne, podľa okruhov<br />
pôsobnosti alebo po skupinách okruhov<br />
pôsobností a stanovuje inštitucionálny rámec<br />
ich realizácie. Prezident republiky je volený<br />
<strong>na</strong> päť rokov, svoj úrad môže zastávať <strong>na</strong><strong>na</strong>−<br />
jvýš dvakrát za sebou. Do roku 1999 volil<br />
prezidenta republiky parlament, v súčasnosti<br />
je prezident volený v priamych voľbách, pri−<br />
čom kandidátom sa môže stať <strong>na</strong> základe<br />
návrhu 15 poslancov Národnej rady SR alebo<br />
<strong>na</strong> základe petície <strong>na</strong>jmenej 15 000 voličov.<br />
Podmienkou zvoliteľnosti je dovŕšenie 40.<br />
roku života a to, aby mal kandidát volebné<br />
právo. Na zvolenie prezidenta v prvom kole<br />
je potrebná absolút<strong>na</strong> väčši<strong>na</strong> hlasov opráv−<br />
nených voličov, v druhom kole, ktoré sa<br />
uskutoční o 14 dní, je potrebná už len rela−<br />
tív<strong>na</strong> väčši<strong>na</strong>, keďže sa do druhého kola<br />
dostanú dvaja <strong>na</strong>júspešnejší kandidáti.<br />
Prezident republiky preberá svoj úrad vtedy,<br />
keď pred Národnou radou Slovenskej republi−<br />
ky zloží sľub do rúk predsedu Ústavného<br />
súdu Slovenskej republiky.<br />
Medzi tradičné kompetencie prezidenta<br />
republiky patrí zastupovanie štátu <strong>na</strong>vonok,<br />
prijímanie, poverovanie a odvolávanie vedú−<br />
cich diplomatických misií, dojednávanie<br />
a ratifikovanie medzinárodných zmlúv.<br />
Posledne menovaná právomoc je však viaza−<br />
ná <strong>na</strong> kontrasignáciu predsedu vlády alebo<br />
ním povereného ministra (spravidla ministra<br />
zahraničných vecí.)<br />
Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady<br />
Slovenskej republiky zvoláva prezident<br />
republiky do 30 dní od vyhlásenia výsledkov<br />
volieb. Prezident republiky má právo rozpus−<br />
tiť parlament <strong>na</strong>jmä, ak v lehote šiestich<br />
mesiacov od vymenovania vlády neschválil<br />
jej programové vyhlásenie. Prezident republi−<br />
ky podáva Národnej rade Slovenskej republi−<br />
ky správy o stave Slovenskej republiky a o<br />
závažných politických otázkach.<br />
Prezident republiky podpisuje ústavné<br />
zákony a zákony. Obyčajné zákony môže vrá−<br />
tiť parlamentu so svojim komentárom, a to do<br />
15 dní od ich obdržania. Aj záväzný výklad<br />
ústavného súdu konštatoval, že prezidenta<br />
republiky pri vrátení záko<strong>na</strong> neviaže žiad<strong>na</strong><br />
formál<strong>na</strong> podmienka. Ak parlament po opä−<br />
tovnom prerokovaní schváli zákon aj <strong>na</strong>priek<br />
pripomienkam prezidenta republiky a prezi−<br />
dent republiky zákon nepodpíše, zákon sa<br />
vyhlási aj bez podpisu prezidenta. Pod−<br />
mienkou opakovaného schválenia preziden−<br />
tom vráteného záko<strong>na</strong> je kladné hlasovanie<br />
absolútnej väčšiny všetkých poslancov (teda<br />
aspoň 76 hlasov).<br />
Čo sa týka vzťahu prezidenta republiky ku<br />
vláde, prezident vymenúva a odvoláva pred−<br />
sedu a ostatných členov vlády, poveruje ich<br />
riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu.<br />
Predsedu vlády a jej ostatných členov je pre−<br />
zident republiky povinný odvolať vtedy, ak<br />
parlament vysloví vláde nedôveru, alebo<br />
odmietne návrh smerujúci <strong>na</strong> vyslovenie<br />
dôvery. Vyslovenie nedôvery sa týka nielen<br />
kolektívnej zodpovednosti vlády, ale aj jej<br />
jednotlivých členov. Ústava dáva prezidento−<br />
vi republiky voľnú ruku pri poverení predse−<br />
du vlády, ale ostatných členov vlády môže<br />
vymenovať a poveriť riadením jednotlivých<br />
ministerstiev len <strong>na</strong> návrh predsedu vlády.
Change language