Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Československý (slovenský) ústavný systém<br />
143<br />
Politický systém Slovenskej republiky je<br />
založený <strong>na</strong> systéme viacerých strán a hnutí.<br />
Ústava Slovenska ustanovuje republikovú<br />
formu vlády so zákonodarnou, výkonnou<br />
a súdnou mocou <strong>na</strong> základe trojdelenia moci.<br />
Národná rada Slovenskej republiky je<br />
volená <strong>na</strong> štyri roky, tvorí ju stopäťdesiat−<br />
členný jednokomorový parlament, ktorý je<br />
jediným ústavodarným a zákonodarným orgá−<br />
nom v krajine. Jej výlučná zákonodarná prá−<br />
vomoc je doplnená inštitútom referenda<br />
(ľudového hlasovania), jedným z prvkov pria−<br />
mej demokracie. Poslanci nemajú imperatívny<br />
mandát, svoje poverenie vykonávajú samo−<br />
statne podľa svojho vedomia a svedomia.<br />
Poslanci Národnej rady Slovenskej repub−<br />
liky sú volení vo všeobecných, rovných<br />
a priamych voľbách tajným hlasovaním <strong>na</strong><br />
základe princípu pomerného zastúpenia.<br />
Slovensko tvorí jeden volebný obvod (do<br />
roku 1998 boli 4 volebné obvody). Aktívne<br />
volebné právo majú občania, ktorí dovŕšili 18.<br />
rok svojho života, pasívne volebné právo<br />
majú občania, ktorí dovŕšili 21. rok svojho<br />
života. Pre politické strany a hnutia je určený<br />
5 % prah pre vstup do parlamentu. Koalície<br />
zložené z dvoch alebo troch strán musia<br />
dosiahnuť 7 %, ešte väčšie politické združenia<br />
10 %. Kandidačné listiny nie sú viazané, voli−<br />
či môžu prideliť 4 preferenčné hlasy. Poradie<br />
<strong>na</strong> kandidátke sa mení vtedy, ak niektorý<br />
z kandidátov získa 3 % preferenčných hlasov<br />
(do roku 2002 10 %) zo všetkých hlasov odo−<br />
vzdaných pre danú stranu (hnutie, koalíciu).<br />
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou<br />
prezidenta republiky, sudcu, prokurátora, prí−<br />
slušníka policajného zboru, príslušníka zboru<br />
väzenskej a justičnej stráže a vojaka z povo−<br />
lania.<br />
Národná rada Slovenskej republiky je<br />
schopná uznášať sa, ak je prítomná <strong>na</strong>dpolo−<br />
vičná väčši<strong>na</strong> všetkých jej poslancov. Na plat−<br />
né uznesenie Národnej rady Slovenskej<br />
republiky je potrebný súhlas väčšiny prítom−<br />
ných poslancov, ak ústava nestanovuje i<strong>na</strong>k.<br />
Na prijatie alebo pozmenenie ústavy alebo<br />
ústavného záko<strong>na</strong> a <strong>na</strong> vypovedanie vojny<br />
inému štátu je potrebná aspoň trojpätinová<br />
väčši<strong>na</strong> hlasov všetkých poslancov (teda<br />
aspoň 90 hlasov).<br />
V ústavnom poriadku Slovenskej republi−<br />
ky prvoradou formou výkonu suverenity ľudu<br />
je zastúpenie <strong>na</strong> základe slobodných volieb.<br />
Referendum (ľudové hlasovanie) – ako pros−<br />
triedok výkonu priamej demokracie – je<br />
mimoriadnym inštitútom, doplňujúcim zastu−<br />
piteľskú formu parlamentnej demokracie.<br />
Podľa ústavy je vypísanie referenda povinné v<br />
prípade vstupu štátu do zväzku s inými štát−<br />
mi alebo vystúpenia z takéhoto zväzku.<br />
Referendom sa môže rozhodovať aj o iných<br />
dôležitých otázkach verejného záujmu,<br />
v takomto prípade má referendum fakultatív−<br />
ny charakter. Na základe výkladu ústavného<br />
súdu z roku 1998 ústava nemôže byť referen−<br />
dom priamo pozmenená. Ústava taxatívne sta−<br />
novuje, že predmetom referenda nemôžu byť<br />
základné ľudské práva a slobody, dane, odvo−<br />
dy a štátny rozpočet. Referendum vyhlasuje<br />
prezident Slovenskej republiky, ak o to petí−<br />
ciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo<br />
ak sa <strong>na</strong> tom uznesie Národná rada Sloven−<br />
skej republiky, a to do 30 dní od prijatia petí−<br />
cie občanov alebo uznesenia Národnej rady<br />
Slovenskej republiky. Výsledky referenda sú<br />
platné, ak sa <strong>na</strong> ňom zúčastnila <strong>na</strong>dpolovičná<br />
väčši<strong>na</strong> oprávnených voličov a ak bolo roz−<br />
hodnutie prijaté <strong>na</strong>dpolovičnou väčšinou<br />
účastníkov referenda. Výsledok referenda<br />
môže Národná rada Slovenskej republiky<br />
zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným záko−<br />
nom po uplynutí troch rokov od jeho účin−<br />
nosti. Referendum v tej istej veci možno<br />
zopakovať <strong>na</strong>jskôr po uplynutí troch rokov od<br />
jeho vyko<strong>na</strong>nia.<br />
Na <strong>Slovensku</strong> sa doteraz uskutočnilo viac<br />
ako pol tucta referend, ale platné bolo refe−<br />
rendum len v jednom prípade, v prípade refe−<br />
renda o vstupe do Európskej únie, ko<strong>na</strong>nom<br />
v roku 2003. Roku 1997 minister vnútra zma−<br />
ril referendum o priamej voľbe prezidenta. Pri<br />
parlamentnom prerokúvaní záko<strong>na</strong> o používa−<br />
ní jazyka menšín roku 1999 opozícia inicio−<br />
vala podpisovú akciu v záujme vyhlásenia<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language