Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
142 Lajos Mészáros<br />
Proces rozdelenia Československa sa stal<br />
de facto nezvrátiteľným, ale bolo treba vyvo−<br />
diť aj konzekvencie de iure. Ústavné základy<br />
týchto konzekvencií sa položili 13. novembra,<br />
keď Federálne zhromaždenie prijalo ústavný<br />
zákon o rozdelení majetku Českej a Sloven−<br />
skej Federatívnej Republiky medzi Českou<br />
republikou a Slovenskou republikou a odo−<br />
vzdaním majetku Českej republike a Sloven−<br />
skej republike.<br />
25. novembra 1992 bol minimálnou parla−<br />
mentnou väčšinou prijatý ústavný zákon<br />
o zániku ČSFR, ktorý stanovil dátum <strong>na</strong>do−<br />
budnutia účinnosti záko<strong>na</strong> <strong>na</strong> deň 1. januára<br />
1993, čo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo, že Československo, vrá−<br />
tane jeho štátnych orgánov, armády, orgánov<br />
štátnej bezpečnosti a štátnych inštitúcií, pre−<br />
stane 31. decembra 1992 existovať. Osobi−<br />
tosťou tohto záko<strong>na</strong> bolo to, že následníckym<br />
štátom predpisoval určité povinnosti, predo−<br />
všetkým kooptáciu poslancov federálneho<br />
parlamentu za jednotlivé republiky do parla−<br />
mentov následníckych štátov, ako aj zákaz<br />
používania československých štátnych symbo−<br />
lov následníckymi štátmi. Plnenie týchto po−<br />
vinností bolo otázne už počas legislatívneho<br />
procesu rozdelenia federácie, veď Česká<br />
republika si čoskoro privlastnila štátnu vlajku<br />
bývalého Československa.<br />
Z ústavnoprávneho pohľadu je pozoruhod−<br />
né aj to, že orgán zvolený ako federálny par−<br />
lament sa uzniesol <strong>na</strong> zrušení federácie a<br />
aj seba samého. Federálny parlament prekro−<br />
čil hranice politickej legitimity danej voleb−<br />
nými programami politických strán v ňom<br />
zastúpených, veď s výnimkou jedinej sloven−<br />
skej strany (SNS) pred voľbami ešte nikto prí−<br />
padné rozdelenie Československa ani len<br />
nespomí<strong>na</strong>l. Teoreticky sa tu vynára otázka<br />
negatívnej ústavnej moci, menovite to, či bol<br />
federálny parlament formálne oprávnený<br />
vyhlásiť zrušenie federácie.<br />
Bolo by, pravda, jednoduchšie, keby<br />
o rozdelení rozhodlo referendum, ale vtedy<br />
bola už likvidácia federácie v takom pokroči−<br />
lom štádiu, že referendum bolo neuskutočni−<br />
teľné a je nesporné, že spoločný štát by sa<br />
nedal zachrániť ani v prípade väčšiny hlasov<br />
proti zrušeniu federácie.<br />
Situácia Československa bola v období<br />
medzi 1. októbrom 1992 a 31. decembrom<br />
z ústavnoprávneho hľadiska dosť nezvyčajná,<br />
totiž obidva právne subjekty mali rozdielnu<br />
východiskovú situáciu. Národná rada<br />
Slovenskej republiky 1. septembra 1992 pri−<br />
jala ústavu novej, nezávislej Slovenskej<br />
republiky, ktorá vstúpila do platnosti 1.<br />
októbra 1992 <strong>na</strong>priek tomu, že de iure ešte<br />
existoval spoločný štát. Ústava Českej repub−<br />
liky bola prijatá 16. decembra 1992, platnosť<br />
a účinnosť <strong>na</strong>dobudla až po rozdelení Česko−<br />
slovenska, teda 1. januára 1993.<br />
Po rozpade československej federácie si<br />
bývalé členské štáty samostatne budovali svoj<br />
ústavný systém.<br />
Prvým januárom 1993 sa začalo nové<br />
obdobie ústavného života Slovenska. Sloven−<br />
ská republika sa vo svojej ústave hlási k de−<br />
mokratickej štátnej forme. Jediným nositeľom<br />
suverenity a štátnej moci je ľud. Slovenská<br />
republika je právny štát, ktorý sa neviaže <strong>na</strong><br />
nijakú ideológiu ani náboženstvo, hoci cirkev<br />
nie je odlúčená od štátu. Povinnosti možno<br />
ukladať len <strong>na</strong> základe záko<strong>na</strong>, štátne orgány<br />
môžu ko<strong>na</strong>ť len v medziach záko<strong>na</strong>. Ústava,<br />
ktorá sleduje predovšetkým rakúsko−nemecký<br />
vzor, obsahuje v Európe prijatý a uz<strong>na</strong>ný<br />
katalóg prirodzených ľudských práv a slobôd.<br />
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach<br />
a základných slobodách, ktoré Slovenská<br />
republika ratifikovala a boli vyhlásené a aj<br />
v zbierke zákonov majú prednosť pred jej<br />
zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah práv a<br />
slobôd. Preambulu Ústavy Slovenskej repub−<br />
liky charakterizuje dôraz kladený <strong>na</strong> národný<br />
princíp, veď táto sa začí<strong>na</strong> slovami „My,<br />
národ slovenský...“. Ústava povýšila sloven−<br />
ský jazyk <strong>na</strong> úroveň štátneho jazyka, zároveň<br />
však predpokladala prijatie osobitného záko<strong>na</strong><br />
o používaní menšinových jazykov. Článok<br />
vymedzujúci práva národnostných menšín<br />
a etnických skupín bol prebratý z Listiny<br />
základných ľudských práv a slobôd, ktorá<br />
však tým nestratila účinnosť.
Change language