Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Československý (slovenský) ústavný systém<br />
141<br />
práv a občianskych práv, prijalo v januári<br />
1991 Listinu základných práv a slobôd.<br />
Ústavná listi<strong>na</strong> svojím výz<strong>na</strong>mom ďaleko pre−<br />
siahla všetky dôležité dokumenty, ktoré boli<br />
z hľadiska ľudských práv prijaté dovtedy po<br />
roku <strong>1989</strong>. Tento dokument zakotvil základné<br />
ľudské práva a slobody, politické práva, hos−<br />
podárske, sociálne a kultúrne práva, právo <strong>na</strong><br />
spravodlivý súdny proces a <strong>na</strong> inú právnu<br />
ochranu. Listi<strong>na</strong> garantuje aj práva národnost−<br />
ných menšín a etnických skupín, pričom sta−<br />
novuje, že príslušnosť k akejkoľvek národnost−<br />
nej menšine alebo etnickej skupine nemôže<br />
byť nikomu <strong>na</strong> ujmu. Pre občanov patriacich<br />
k národnostným menšinám alebo etnickým<br />
skupinám sa zaručuje všestranný rozvoj,<br />
<strong>na</strong>jmä právo spoločne s inými príslušníkmi<br />
menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultú−<br />
ru, právo rozširovať a prijímať informácie v<br />
ich materinskom jazyku a združovať sa v<br />
národnostných združeniach. Podrobnosti mali<br />
byť ustanovené vykonávacím zákonom. Ďalej,<br />
<strong>na</strong> základe Listiny je pre občanov patriacim<br />
k národnostným menšinám a etnickým skupi−<br />
nám za podmienok určených zákonom zaruče−<br />
né aj právo <strong>na</strong> vzdelávanie v ich materinskom<br />
jazyku, právo <strong>na</strong> používanie materinského<br />
jazyka v úradnom styku a právo zúčastňovať<br />
sa <strong>na</strong> správe vecí týkajúcich sa národnostných<br />
menšín a etnických skupín. Z aspektu práv<br />
menšín sa Listine vytýkalo to, že sa ňou zru−<br />
šila platnosť a účinnosť „národnostného“<br />
ústavného záko<strong>na</strong> z roku 1968, v zmysle kto−<br />
rého boli menšiny považované za štátotvorné<br />
entity, ďalej, že praktickú realizáciu menšino−<br />
vých, <strong>na</strong>jmä jazykových ľudských práv zveri−<br />
la do pôsobnosti „jednoduchých“ vykonáva−<br />
cích zákonov (často aj podzákonných noriem),<br />
čo viedlo neskoršie k vážnym <strong>na</strong>pätiam.<br />
Pozornosť si zasluhuje ešte pôvodný prvý<br />
odsek článku 6 Listiny, ktorý ustanovil, že<br />
„zákony a iné právne predpisy musia byť uve−<br />
dené do súladu s Listinou základných práv a<br />
slobôd <strong>na</strong>jneskôr do 31. decembra 1991.<br />
Týmto dňom strácajú účinnosť ustanovenia,<br />
ktoré nie sú v súlade s Listinou základných<br />
práv a slobôd“. Jiří Boguszak, český profesor<br />
práva a jeden z autorov textu Listiny v súvis−<br />
losti s uvedeným ustanovením vyjadril pre−<br />
kvapenie, že citované ustanovenie nebolo<br />
uplatnené v procese revízie platnosti niekto−<br />
rých prezidentských dekrétov z roku 1945,<br />
(ktoré sa dodatočným schválením Dočasným<br />
národným zhromaždením ČSR 28. októbra<br />
1945 stali zákonmi alebo ústavnými zákon−<br />
mi), <strong>na</strong>miesto toho sú tieto dekréty oz<strong>na</strong>čova−<br />
né za „skonzumované“.<br />
Jedným z určujúcich momentov procesu<br />
zmeny režimu v Československu bol formál−<br />
ny rozchod republík tvoriacich federáciu.<br />
Otázka štátoprávneho usporiadania, čiže vzťah<br />
Čechov a Slovákov, bola začiatkom deväťde−<br />
siatych rokov neustále <strong>na</strong> programe dňa.<br />
Konečný impulz k jej usporiadaniu dali par−<br />
lamentné voľby v júni 1992. Situácia po voľ−<br />
bách ukázala, že dovtedajší štátny zväzok<br />
z<strong>na</strong>mená nepreko<strong>na</strong>teľnú prekážku v ďalšom<br />
ústavnom vývoji. Rozhodujúca väčši<strong>na</strong> verej−<br />
nosti však odmietala myšlienku rozdelenia<br />
Československa, žiadala referendum, ktoré by<br />
dodalo legitimitu niektorej z <strong>na</strong>vrhovaných<br />
foriem riešenia. Navyše, podľa vtedy platných<br />
zákonov bolo vypísanie referenda pri rozho−<br />
dovaní o otázke štátoprávneho usporiadania<br />
povinné.<br />
Potom, čo Slovenská národná rada 17. júla<br />
1992 jednostranne deklarovala zvrchovanosť<br />
Slovenskej republiky, prezident republiky<br />
Václav Havel rezignoval z funkcie. Federálne<br />
zhromaždenie však nemalo v úmysle <strong>na</strong>mies−<br />
to neho zvoliť ďalšieho prezidenta. Bolo preto<br />
veľmi dôležité, aby sa neodvratný rozpad spo−<br />
ločného štátu aj za týchto podmienok usku−<br />
točnil kultúrnym, pokojným, „zamatovým“<br />
spôsobom. Skutočnosť, že takým <strong>na</strong>pokon<br />
bol, vysoko ocenila celá medzinárodná komu−<br />
nita, v tej dobe znepokojená eskaláciou <strong>na</strong>pä−<br />
tia sprevádzajúceho rozpad Juhoslávie.<br />
Výsledkom rokovaní o rozdelení štátu,<br />
ktoré viedli medzi sebou predstavitelia víťaz−<br />
ných strán parlamentných volieb, sa 21. júla<br />
1992 zrodila politická dohoda o spoločnom<br />
podaní návrhu záko<strong>na</strong> o zániku federácie vo<br />
Federálnom zhromaždení.<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language