Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
140 Lajos Mészáros<br />
la aj <strong>na</strong>ďalej nielen zákonodarným orgánom,<br />
ale zároveň aj <strong>na</strong>jvyšším orgánom štátnej<br />
moci. Počet jej členov sa kooptáciami roku<br />
1968 rozšíril <strong>na</strong> 150. Predsedníctvo Sloven−<br />
skej národnej rady plnilo aj úlohu kolektívnej<br />
hlavy štátu a zákonodarnú moc <strong>na</strong>hrádzalo<br />
vydávaním zákonných opatrení v čase, keď<br />
parlament nezasadal. Slovenskú vládu ako<br />
predstaviteľku výkonnej moci tiež menovalo<br />
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady. Vlá−<br />
da sa za svoju prácu zodpovedala Slovenskej<br />
národnej rade. Ústavný zákon č. 143/1968<br />
znovu zaviedol inštitúciu ústavného súdu,<br />
ktorý však <strong>na</strong> základe tohto ústavného záko−<br />
<strong>na</strong> nebol sfunkčnený. Tento ústavný zákon<br />
bol doplnený ústavným zákonom č. 144 (tzv.<br />
„národnostný“), ktorým sa (historické) národ−<br />
nosti žijúce <strong>na</strong> území štátu vyhlásili za štáto−<br />
tvorné. (Podľa čl. 1 predmetného ústavného<br />
záko<strong>na</strong> „Československá socialistická republi−<br />
ka [je] spoločným štátom českého a sloven−<br />
ského národa a národností, žijúcich <strong>na</strong> jeho<br />
území...“) Je však nesporné, že citované usta−<br />
novenie ústavného záko<strong>na</strong> č. 144/1968 nebo−<br />
lo v súlade s citovaným prvým článkom<br />
ústavného záko<strong>na</strong> č. 143/1968.<br />
V Československu bola skutočná zme<strong>na</strong><br />
štátoprávneho usporiadania <strong>na</strong>štartovaná 17.<br />
novembra <strong>1989</strong> „nežnou revolúciou“. Bez−<br />
prostredne po nej bola vo viacerých ustano−<br />
veniach pozmenená ústava z roku 1960,<br />
pozmenený bol aj ústavný zákon o českoslo−<br />
venskej federácii z roku 1968. Na mimoriad−<br />
nom zasadaní Federálneho zhromaždenia dňa<br />
29. novembra bolo zrušené ustanovenie o ve−<br />
dúcej úlohe komunistickej strany.<br />
Dňa 27. februára 1990 Slovenská národná<br />
rada prijala uznesenie o zmene názvu Slo−<br />
venská socialistická republika <strong>na</strong> Slovenská<br />
republika a pozmenila aj vlajku a symboly<br />
zvrchovanosti. Dňa 29. marca bol názov Čes−<br />
koslovenská socialistická republika pozmene−<br />
ný <strong>na</strong> Československá federatív<strong>na</strong> republika,<br />
potom 20. apríla, po tzv. pomlčkovej vojne <strong>na</strong><br />
veľa diskutovaný názov Česká a Slovenská<br />
Federatív<strong>na</strong> Republika a zároveň boli schvá−<br />
lené štátne z<strong>na</strong>ky zvrchovanosti federácie.<br />
Parlament zvolený v júni 1990 dostal<br />
v podstate mandát ústavodarného zhromažde−<br />
nia, teda aby vypracoval a schválil novú ústa−<br />
vu Československa. Federálne zhromaždenie<br />
po zrušení režimu jednej strany v záujme pre−<br />
chodu <strong>na</strong> politický pluralizmus a prebudova−<br />
nia socialistického štátneho systému <strong>na</strong> demo−<br />
kratický právny štát prijímalo ústavné zákony<br />
takmer ako <strong>na</strong> bežiacom páse (do roku 1991<br />
spolu 51 ústavných zákonov). V oblasti<br />
základných práv a slobôd prijalo Federálne<br />
zhromaždenie výz<strong>na</strong>mné zákony o petičnom,<br />
zhromažďovacom a združovacom práve.<br />
Na jeseň roku 1990 bol <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> už<br />
v demokratických pomeroch prijatý prvý jazy−<br />
kový zákon (zákon č. 428/1990 Zb.), ktorý<br />
ustanovil za úradný jazyk Slovenskej republi−<br />
ky slovenský jazyk. Podľa tohto záko<strong>na</strong> sa<br />
jazyk národnostných menšín mohol používať<br />
v úradnom styku v takých obciach, kde podiel<br />
príslušníkov danej menšiny presiahol 20 %.<br />
Realizácia tohto záko<strong>na</strong>, spočívajúca v efektív−<br />
nej možnosti používania menšinových jazykov<br />
v úradnom styku však bola obmedzená tým, že<br />
štátni úradníci a zamest<strong>na</strong>nci samosprávnych<br />
orgánov neboli povinní poz<strong>na</strong>ť a používať<br />
jazyk danej menšiny. Zákon stanovoval aj to,<br />
že štátne orgány a orgány samosprávy obcí a<br />
ich pracovníci sú povinní používať vo svojej<br />
činnosti úradný jazyk, fyzické a právnické<br />
osoby používajú v úradnom styku písomne aj<br />
ústne úradný jazyk, verejné listiny sa vydáva−<br />
jú v úradnom jazyku, osídlenia a verejné prie−<br />
stranstvá sa oz<strong>na</strong>čujú v úradnom jazyku. Podľa<br />
jazykového záko<strong>na</strong> sa v úradnom styku aj<br />
český jazyk mohol používať bez akéhokoľvek<br />
obmedzenia, v podstate <strong>na</strong> úrovni slovenského<br />
jazyka. Jazykové ľudské práva sú obyčajne<br />
garantované ústavou. Roku 1990 bol <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> ešte v platnosti ten „národnostný“<br />
ústavný zákon z roku 1968, ktorý považoval<br />
autochtónne menšiny za rovnoprávne s Čech−<br />
mi a Slovákmi, prvý jazykový zákon prijatý už<br />
v demokratických pomeroch však <strong>na</strong> uvedený<br />
„národnostný“ ústavný zákon neprihliadal.<br />
Federálne zhromaždenie, rešpektujúc prin−<br />
cíp neodňateľnosti prirodzených ľudských
Change language