Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Československý (slovenský) ústavný systém<br />
139<br />
sobom. Tieto dekréty boli založené aj <strong>na</strong><br />
uplatňovaní princípu kolektívnej viny a legi−<br />
timovali možnosť extrémneho obmedzenia<br />
až odobratia vlastníctva, obmedzenia jazyko−<br />
vých práv, ich výsledkom bola úplná strata<br />
občianskych a politických práv príslušníkov<br />
maďarskej komunity („roky bez domoviny“).<br />
Koncepciu ústavnoprávnej kontinuity pred−<br />
mníchovskej Československej republiky<br />
vážne <strong>na</strong>štrbil aj dekrét o vytvorení sústavy<br />
národných výborov. Autonómia Slovenska<br />
nebola zakotvená v ústavnom zákone takým<br />
spôsobom, ako roku 1938, v skutočnosti sa<br />
však nositeľom politickej autonómie stal nový<br />
mocenský orgán – Slovenská národná rada,<br />
ktorá vznikla revolučnou cestou počas<br />
Slovenského národného povstania. (Neskôr<br />
úlohu nositeľa politickej autonómie prebral<br />
Zbor povereníkov.) Postavenie Slovenskej<br />
národnej rady bolo politicky upravené v<br />
Košickom vládnom programe. V tomto doku−<br />
mente je Československá republika zakotvená<br />
ako národný štát dvoch rovnoprávnych náro−<br />
dov, Čechov a Slovákov, teória čechoslova−<br />
kizmu teda v ňom bola už odmietnutá.<br />
Obdobie rokov 1948 – 1960 sa <strong>na</strong>zýva aj<br />
obdobím obmedzenej autonómie. Vo februári<br />
1948 prevzali komunisti moc sčasti ústavný−<br />
mi, ale predovšetkým neústavnými prostried−<br />
kami. Začalo sa obdobie falošného parlamen−<br />
tarizmu pod vedením jednej strany. V tzv.<br />
Ústave 9. mája z roku 1960 bolo Českoslo−<br />
vensko definované ako jednotný štát dvoch<br />
rovnoprávnych slovanských národov, Čechov<br />
a Slovákov. Podľa ústavy boli <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
nositeľmi a vykonávateľmi štátnej moci slo−<br />
venské národné orgány – Slovenská národná<br />
rada a Zbor povereníkov. Slovenská národná<br />
rada bola volená <strong>na</strong> šesť rokov podľa pomer−<br />
ného volebného systému, ale <strong>na</strong> základe jed−<br />
notnej kandidátky Národného frontu, v kto−<br />
rom mala Komunistická stra<strong>na</strong> Slovenska<br />
vedúcu pozíciu. Zbor povereníkov bol orgá−<br />
nom štátnej a výkonnej moci.<br />
Nová ústava bola koncipovaná podľa so−<br />
vietskeho vzoru. Strany zjednotené v Národ−<br />
nom fronte prakticky stratili svoju osobitnú<br />
subjektivitu, politická súťaž nemohla existo−<br />
vať. Vlastnícke právo bolo obmedzené, pri−<br />
z<strong>na</strong>nie ľudských práv ostalo len v deklaratív−<br />
nej rovine. Inštitúcia ústavného súdu bola z<br />
ústavy vyňatá.<br />
V období platnosti socialistickej ústavy<br />
v rokoch 1960 – 1968 bola ponechaná uni−<br />
tár<strong>na</strong> forma vlády, ale rozsah autonómie<br />
Slovenska sa zúžil, <strong>na</strong>jmä v dôsledku zruše−<br />
nia Zboru povereníkov. Celý systém vládnej<br />
moci bol založený <strong>na</strong> vedúcej úlohe<br />
Komunistickej strany Československa (KSČ),<br />
takúto úlohu mala <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> Komunis−<br />
tická stra<strong>na</strong> Slovenska (KSS) ako územná<br />
organizačná jednotka KSČ. Systém vládnutia<br />
sa z predchádzajúceho parlamentného systé−<br />
mu – ktorý si formálne udržal trojdelenie<br />
moci – premenil <strong>na</strong> „vládnutie pracujúceho<br />
ľudu prostredníctvom svojich zastupiteľských<br />
zborov“, kde bol zastupiteľský orgán parla−<br />
mentného typu nielen <strong>na</strong>jvyšším zákonodar−<br />
ným orgánom, ale zahŕňal v sebe všetku moc.<br />
Ostatné orgány (prezident republiky, vláda,<br />
prokuratúra) neboli založené <strong>na</strong> rozdelení<br />
moci, ale <strong>na</strong> rozdelení práce a v konečnom<br />
dôsledku za svoju prácu zodpovedali <strong>na</strong>jvyš−<br />
šiemu zastupiteľskému orgánu. Na <strong>Slovensku</strong><br />
bola zákonodarná a výkonná moc ešte pev−<br />
nejšie prepojená. Slovenská národná rada<br />
vystupovala v podstate ako orgán štátnej moci<br />
a štátnej správy. Poslanci stočlenného záko−<br />
nodarného zboru mali imperatívny mandát.<br />
Do kompetencie Slovenskej národnej rady<br />
patrilo zákonodarstvo národného alebo regio−<br />
nálneho charakteru, ktoré muselo byť v súla−<br />
de s československým zákonodarstvom.<br />
Z hľadiska ústavného vývoja Slovenska je<br />
výz<strong>na</strong>mný rok 1968, keď vzniklo politické<br />
rozhodnutie o federalizácii dovtedy unitárne−<br />
ho československého štátu. Podľa prvého<br />
článku ústavného záko<strong>na</strong> č. 143/1968 „Čes−<br />
koslovenská socialistická republika je federa−<br />
tívny štát dvoch rovnoprávnych bratských<br />
národov, Čechov a Slovákov“.<br />
Vládnutie formou zastupiteľských zborov<br />
pracujúceho ľudu zostalo zachované aj po<br />
tomto období. Slovenská národná rada zosta−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language