Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
06.02.2015 • Views
Share Embed Flag

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
vmek.uz.ua

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

LAJOS MÉSZÁROS<br />

ČESKOSLOVENSKÝ (SLOVENSKÝ) ÚSTAVNÝ SYSTÉM<br />

Kľúčové slová: ústavnosť; jazykové práva menšín; Národná rada Slovenskej republiky; prezident<br />

Slovenskej republiky; Vláda Slovenskej republiky; Ústavný súd Slovenskej republiky; všeobecné súdy a<br />

prokuratúra.<br />

Charakter štátu je určený základnými pravid−<br />

lami štátneho zriadenia, predovšetkým ústa−<br />

vou, ústavnoprávnym systémom a tým, ako<br />

garantuje štát uplatnenie základných ľudských<br />

práv a slobôd. V <strong>na</strong>sledujúcom texte <strong>na</strong>črtne−<br />

me krátky prehľad ústavného vývoja Česko−<br />

slovenska (Slovenska) so zvláštnym zreteľom<br />

<strong>na</strong> otázky týkajúce sa ľudských práv maďar−<br />

skej menšiny a používania jej jazyka.<br />

Právnym predchodcom dnešnej Slovenskej<br />

republiky bolo niekdajšie Československo,<br />

ktoré svoj prvý zákon ústavného charakteru<br />

prijalo 28. októbra 1918. Týmto zákonom<br />

bolo vyhlásené založenie československého<br />

štátu. Za nositeľa československej suverenity<br />

zákon stanovuje Národný výbor, štátnu formu<br />

však ešte neurčuje, len konštatuje, že o nej sa<br />

rozhodne neskôr. V zmysle tohto ústavného<br />

záko<strong>na</strong> nový štát recipoval, prebral uhorský,<br />

resp. rakúsky právny poriadok, a tak sa v kra−<br />

jine ešte desaťročia udržal právny dualizmus<br />

aj dualizmus vo verejnej správe. Všetky<br />

samosprávne, štátne, krajské, okresné, obecné<br />

úrady a inštitúcie boli podriadené Národnému<br />

výboru, všetky úradné záležitosti sa povinne<br />

vybavovali podľa týchto recipovaných záko−<br />

nov.<br />

Pred rokom 1918 dnešné územie Sloven−<br />

ska nemalo samostatný ústavnoprávny štatút –<br />

tvorilo integrálnu časť Uhorského kráľovstva.<br />

Tento stav pretrvával istý čas aj po vzniku<br />

prvého československého štátu <strong>na</strong>priek tomu,<br />

že Clevelandská dohoda, ktorú roku 1915<br />

uzavreli české a slovenské zahraničné vlaste−<br />

necké skupiny, predpokladala vznik federácie,<br />

Pittsburská dohoda z roku 1918 zas počítala<br />

s autonómiou Slovenska, v zmysle ktorej<br />

Slovensko malo mať samostatný parlament,<br />

výkonné a súdne orgány. Slovenská národná<br />

rada, ktorá združovala vtedajšie slovenské<br />

politické hnutia, sa vyhlásila za jediného<br />

reprezentanta slovenského národa a vo svojej<br />

Martinskej deklarácii slovenského národa z<br />

30. októbra 1918 sa prihlásila k novovznik−<br />

nutému Československu<br />

Činnosť Národného výboru bola ukončená<br />

v novembri 1918. Trinásteho novembra sa<br />

totiž Národný výbor pretvoril <strong>na</strong> Národné<br />

zhromaždenie, ktoré následne schválilo do−<br />

časnú ústavu. Dočasnou ústavou bola za štát−<br />

nu formu stanovená republika a za formu<br />

vlády parlamentná demokracia s deľbou moci<br />

<strong>na</strong> zákonodarnú, výkonnú a súdnu.<br />

Československo nevzniklo ako národný<br />

štát Čechov a Slovákov, resp. „Čechoslová−<br />

kov“, ale ako mnohonárodnostný štát, menši−<br />

ny však po vzniku štátu nemali v Národnom<br />

zhromaždení zastúpenie.<br />

Prvý zákon Československej republiky,<br />

jeho dočasná ústava a ústavná listi<strong>na</strong> (koneč−<br />

ná ústava) prijatá roku 1920 tvorili ústavný<br />

základ štátu. Nová ústava bola utvorená podľa<br />

viacerých vtedajších konštitúcií. Najviac čer−<br />

pala z ústavy Predlitavska, základného záko−<br />

<strong>na</strong> Rakúsko−uhorskej mo<strong>na</strong>rchie z decembra<br />

1867, konštrukciu parlamentarizmu čerpala<br />

z ústavy tretej Francúzskej republiky, pream−<br />

bula vznikla podľa amerického vzoru. Parla−<br />

mentnú republiku <strong>na</strong>vonok reprezentoval pre−<br />

zident republiky. Podľa ústavnej listiny vzni−<br />

kol dvojkomorový parlament, ale Podkar−<br />

patské autonómne zhromaždenie nikdy nebo−<br />

lo kreované. Vláda sa zodpovedala Národ−<br />

nému zhromaždeniu, samosprávy sa zodpove−<br />

dali bezprostredne ľudu. Ústava obsahovala aj<br />

veľmi zvláštnu formu referenda (ľudového<br />

József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!