Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Stra<strong>na</strong> maďarskej koalície v slovenskej vláde<br />
135<br />
23. Dohodovanie medzi oboma diplomaciami vo<br />
veci záko<strong>na</strong> o Maďaroch v susedných štátoch<br />
bolo sprevádzané konfliktom a stratou vzájom−<br />
nej dôvery medzi ministrom zahraničných vecí<br />
SR Eduardom Kukanom a jeho štátnym tajom−<br />
níkom za SMK Józsefom Berényim.<br />
24. Medzi tieto nezhody možno zaradiť množiace<br />
sa protichodné vyjadrenia trojice Bugár –<br />
Csáky – Duray. Ide <strong>na</strong>jmä o otázky týkajúce sa<br />
autonómie, vzťahu k maďarskému štátu<br />
a maďarským politickým stranám, resp. strate−<br />
gického postupu poslancov v Európskom par−<br />
lamente. Roku 2002 ešte Béla Bugár vyhlaso−<br />
val, že SMK nemá radikálne a umiernenejšie<br />
krídlo, existujú len rozdielne názory <strong>na</strong> par−<br />
ciálne problémy. Tieto však stra<strong>na</strong> doteraz<br />
vždy dokázala zjednotiť. Podľa Bugára sa SMK<br />
za päť rokov svojej existencie stala homogén−<br />
nou, dobre fungujúcou organizáciou.<br />
25. Prvým takýmto prípadom bolo to, keď SMK<br />
ako jediná zo slovenských strán podporila<br />
Maďarskú republiku v záležitosti zaradenia<br />
kolektívnych menšinových práv do textu ústav−<br />
nej zmluvy EÚ.<br />
26. Exaktné výskumy potvrdzujú dlhodobý trend<br />
<strong>na</strong>z<strong>na</strong>čujúci, že treti<strong>na</strong> slovenskej spoločnosti<br />
(30 až 35 %) sa voči Maďarom <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
nestavia negatívne, avšak dve tretiny majú buď<br />
negatívny vzťah alebo nemajú vyhranený názor.<br />
– Začiatkom roka 1999 považovalo vstup SMK<br />
do vlády za správny krok len 36 % opýtaných<br />
Slovákov, kým 53 % z nich to považovalo za<br />
nesprávne. Podobný pomer bol aj v otázke opä−<br />
tovného zavedenia dvojjazyčných vysvedčení:<br />
za správne to považovalo 36 %, za nesprávne<br />
51 % Slovákov. (Bútorov, Zora – Gyárfášová,<br />
Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In: Me−<br />
sežnikov, Grigorij – Ivantyšyn, Michal [eds.]:<br />
Slovensko 1998 – 1999: Súhrnná správa o stave<br />
spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otáz−<br />
ky 1999, s. 240.)<br />
27. Tento trend odzrkadľujú výsledky prieskumov<br />
každoročne realizovaných počas funkčného<br />
obdobia oboch Dzurindových vlád. Účinkova−<br />
nie SMK vo vláde roku 2001 považovalo za<br />
správne dokonca 95 až 97 % respondentov<br />
maďarskej národnosti. (Gyárfášová, Oľga –<br />
Velšic, Marián: Verejná mienka. In: In: Kollár,<br />
Miroslav – Mesežnikov, Grigorij [eds.]:<br />
Slovensko 2001: Súhrnná správa o stave spo−<br />
ločnosti: Súhrnná správa o stave spoločnosti.<br />
Zv. I. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky<br />
2002, s. 269.)<br />
28. Tamtiež, s. 261.<br />
29. Podľa prieskumov to považovalo za správne 58<br />
% respondentov, za nesprávne 32 %. Je pozo−<br />
ruhodné, že prizvanie SMK do vlády malo<br />
väčšiu podporu medzi že<strong>na</strong>mi, osobami s vyš−<br />
ším vzdelaním a obyvateľmi miest. (Bútorová,<br />
Zora – Gyárfášová, Oľga – Velšic, Marián:<br />
Verejná mienka. In: Kollár, Miroslav –<br />
Mesežnikov, Grigorij [eds.]: Slovensko 2000:<br />
Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava:<br />
Inštitút pre verejné otázky 2000, s. 304 – 305.)<br />
30. Prívrženci strán koalície sa v priebehu prvého<br />
vládneho cyklu začali postupne zmierovať<br />
s účasťou SMK vo vláde. Roku 2001 hodnoti−<br />
lo účasť SMK vo vláde pozitívne 66 % res−<br />
pondentov, 25 % ju odmietalo. (Gyárfášov,<br />
Oľga – Velšic, Marián: Verejná mienka. In:<br />
Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij [eds.]:<br />
Slovensko 2001: Súhrnná správa o stave spo−<br />
ločnosti. Zv. I. Bratislava: Inštitút pre verejné<br />
otázky 2002, s. 269.)<br />
31. Najlepšiu známku spomedzi vládnych strán<br />
dostala SMK nielen od prívržencov koalície<br />
(2,61), ale aj od prívržencov opozície (3,51).<br />
Čo sa týka hodnotenia všetkými respondentmi<br />
(3,30), dostala teda SMK v tejto „súťaži“ koa−<br />
ličných strán <strong>na</strong>jlepšiu známku. (Bútorová,<br />
Zora – Gyárfášová, Oľga – Velšic, Marián:<br />
Verejná mienka. In: Kollár, Miroslav –<br />
Mesežnikov, Grigorij [eds.]: Slovensko 2003:<br />
Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava:<br />
Inštitút pre verejné otázky 2003, s. 238.)<br />
32. Osobité postavenie SMK odzrkadľuje aj sku−<br />
točnosť, že jej voličská základňa je stabilná,<br />
nemení sa a jej voliči neprechádzajú k iným<br />
stranám. SMK je stra<strong>na</strong> s <strong>na</strong>jstabilnejšou volič−<br />
skou základňou. Gyula Bárdos, predseda parla−<br />
mentného klubu SMK to charakterizoval tak,<br />
že „žiaľ, ešte ne<strong>na</strong>dišiel čas, aby si Maďar <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> mohol dovoliť dať svoj hlas sloven−<br />
ským stranám“. Interview s Gyulom Bárdosom<br />
v denníku Új Szó, 7. september 2002.<br />
33. Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a<br />
systém politických strán. In: Kollár, Miroslav<br />
– Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2002:<br />
Súhrnná správa o stave spoločnosti. Zv. I.<br />
Bratislava: Inštitút pre verejné otázky 2002, s.<br />
64.<br />
34. Podľa prieskumov podporuje maďarská menši−<br />
<strong>na</strong> integráciu Slovenska do NATO a EÚ ako<br />
oveľa rozhodnejšie Slováci. Vstup do NATO<br />
podporuje 68 % Maďarov a 48 % Slovákov,<br />
proti je 24 % Maďarov a 41 % Slovákov, člen−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.