Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
134 Judit Hamberger
la dva posty prednostov krajských úradov a 16
postov prednostov okresných úradov.
10. Existujú názory, že maďarská menšinová
komunita má skôr ľavicové, ako pravicové cíte−
nie a postoje, preto mnohí voliči počas volieb
opustili SMK a hlasovali za slovenské ľavico−
vé strany. Snahou SMK je udržanie týchto
voličov, preto stavia na svoju kandidátnu listi−
nu aj ľavicových kandidátov.
11. Predseda strany Béla Bugár vo svojom prího−
vore 25. mája 2002 podotkol, že roku 1998
prebrala nová vláda krajinu, ktorá zápasila
s hospodárskou, finančnou a morálnou krízou,
hlavnou úlohou bolo teda vyviesť krajinu z
tejto krízy. Maďarskú menšinovú komunitu
spoločenstvo zasiahla táto kríza v ešte väčšej
miere. Kým krajina ako celok zápasila s 19 až
20 %−nou nezamestnanosťou, v oblastiach obý−
vaných maďarskou menšinou dosiahla neza−
mestnanosť 20 až 30 %, na niektorých mies−
tach dokonca až 40 %. Sú to katastrofálne čísla
aj vtedy, ak berieme do úvahy, že v týchto
regiónoch je pomerne vysoký podiel rómskeho
obyvateľstva. SMK od začiatku svojho pôsobe−
nia (a nie len od svojho vstupu do vlády) pod−
porovala hlboké a rozsiahle reformy.
12. Pozri s. 42 – 43 knihy Bélu Bugára.
13. Dostál, Ondrej: Národnostné menšiny. In:
Kollár, Miroslav – Mesežnikov, Grigorij (eds.):
Slovensko 2003: Súhrnná správa o stave spo−
ločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky
2003, s. 152.
14. Nie je náhodné, že v súvislosti s odôvodnenos−
ťou a odbornou úrovňou novej maďarskej uni−
verzity uzreli na Slovensku svetlo sveta mnohé
kritické hlasy a obavy, prichádzajúce z rôznych
strán, v prvom rade zo slovenskej strany.
Najhlasnejšie dávali svoj názor najavo práve
Nitrania, ktorí sa zrejme obávajú konkurencie.
15. Takéto situácie vznikajú v parlamente pri pred−
kladaní návrhov na hlasovanie o nedôvere voči
ministrom SMK (a iných koaličných strán). Z
členov vlády za SMK dochádza najčastejšie
k pokusom o odvolanie Pála Csákyho, zodpo−
vedného za ľudské a menšinové práva a európ−
sku integráciu (najmä za nezvládnutie proble−
matiky Rómov a ich migráciu do západných
krajín, za stav v oblasti európskej integrácie, za
nedostatočné čerpanie finančných zdrojov EÚ).
Dochádza však k prudkým útokom aj na Bélu
Bugára ako podpredsedu Národnej rady a na
Miklósa Durayho. Duraymu už hrozilo aj zba−
venie poslaneckej imunity – navrhovatelia sa
odvolávali na jeho údajnú nedostatočnú lojali−
tu voči štátu.
16. Podobný názor zastáva aj G. Mesežnikov, keď
hodnotí činnosť SMK za rok 2003.
Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj
a systém politických strán. In: Kollár, Miroslav
– Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2003:
Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava:
Inštitút pre verejné otázky 2003, s. 70.
17. Tento apel sa nachádza na s. 133 jeho knihy z
roku 2004.
18. Koalícia by v parlamente mohla znovu získať
väčšinu, keby sa premiér vzdal funkcie. Poslanci,
ktorí kvôli nemu odišli, by sa zrejme vrátili.
19. V parlamente pôsobí 22 nezávislých poslancov.
Väčšina z nich opustila kluby dvoch sloven−
ských strán vládnej koalície.
20. Na jednej strane je to premiér a jeho Slovenská
demokratická a kresťanská únia spolu s
Alianciou nového občana, na strane druhej je
to SMK a Kresťanskodemokratické hnutie.
21. Napríklad v júni 2002, pri príprave pracovnej
návštevy prezidenta Rudolfa Schustera do
USA, neboli do delegácie zaradení predstavite−
lia SMK. Vraj až na základe intervencie ame−
rickej strany, konkrétne prezidenta Georga
Busha bol do delegácie nakoniec prizvaný aj
jeden vedúci predstaviteľ SMK (Pál Csáky).
Bol to pre slovenskú politickú elitu dôležitý
signál z viacerých hľadísk: úlohu SMK vo
vláde hodnotí pozitívne aj vláda USA a želá si,
aby ostala súčasťou vládnej moci aj po voľ−
bách; z hľadiska integračných snažení by to
totiž bol významný signál svetu o stave slo−
venskej demokracie. Iné podobné prípady
v druhom vládnom cykle: v novembri 2002
nebol do delegácie SR na pražský summit
NATO menovaný zástupca Maďarov, v decem−
bri 2002 na kodanský summit EÚ nepozvali
Pála Csákyho, ktorý je podpredsedom vlády
zodpovedným za európsku integráciu. (Po pro−
testoch SMK bol do delegácie dodatočne zara−
dený minister pôdohospodárstva Zsolt Simon.)
22. Napríklad vtedy, keď už po mnohý krát kon−
štatoval, že vnútorné vzťahy v koalícii sú zlé,
alebo vtedy, keď povedal, že „sa skončili zlaté
časy s Migašom“. Mesežnikov, Grigorij:
Vnútropolitický vývoj a systém politických
strán. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov,
Grigorij (eds.): Slovensko 2003: Súhrnná sprá−
va o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre
verejné otázky 2003, s. 71 – 72.)