Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Stra<strong>na</strong> maďarskej koalície v slovenskej vláde<br />
133<br />
POZNÁMKY<br />
1. Prvé dva roky účinkovania SMK vo vláde<br />
podrobne a<strong>na</strong>lyzuje László Szarka vo svojej<br />
stati A szlovákiai Magyar Koalíció Pártjá<strong>na</strong>k<br />
kormányzati szerepvállalásáról. Regio, 2000,<br />
11, č. 4, s. 122 – 149.<br />
2. Maďari sa v slovenskom demokratickom poli−<br />
tickom systéme po roku 1990 podieľali<br />
<strong>na</strong> plnení vládnych úloh už v rokoch 1990<br />
až 1992, keď Maďarská nezávislá iniciatíva<br />
(MNI) prijala účasť vo vláde v rámci volebnej<br />
aliancie s Verejnosťou proti násiliu (VPN). Na<br />
jar roku 1994 vláda Jozefa Moravčíka, strieda−<br />
júca Vladimíra Mečiara, zvažovala prizvanie<br />
Maďarskej koalície – ako demokratického poli−<br />
tického subjektu – do vládnej koalície. Vtedy<br />
však <strong>na</strong> tento krok slovenská demokratická<br />
politická elita nemala odvahu. Uchádzala sa<br />
len o tichú podporu Maďarskej koalície zvon−<br />
ka, z opozície.<br />
3. Podľa ministra Koncoša je toto riešenie výhod−<br />
né len pre Maďarov <strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong><br />
(<strong>na</strong>priek tomu, že zo 458 tisíc ha pôdy nezná−<br />
mych vlastníkov sa len 131 tisíc ha <strong>na</strong>chádza<br />
v okresoch so zmiešaným obyvateľstvom).<br />
Politici SMK chceli tieto otázky riešiť s odvo−<br />
laním sa <strong>na</strong> text koaličnej zmluvy a vládneho<br />
programu tak, aby boli zohľadnené aj záujmy<br />
maďarskej menšiny. Minister pôdohospodárstva<br />
Koncoš odôvodňoval svoju s<strong>na</strong>hu vylúčiť<br />
z tejto veci Maďarov ideologickými argument−<br />
mi, <strong>na</strong>príklad tým, že maďarskí politici sa usi−<br />
lujú o revíziu a o zrušenie Benešových dekré−<br />
tov. Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický<br />
vývoj a systém politických strán. In:<br />
Mesežnikov, Grigorij – Ivantyšyn, Michal<br />
(eds.): Slovensko 1998 – 1999: Súhrnná sprá−<br />
va o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre<br />
verejné otázky 1999, s. 91.<br />
4. Napríklad podľa návrhu štátneho rozpočtu <strong>na</strong> rok<br />
1999 mali o rozdelení všetkých fi<strong>na</strong>nčných pros−<br />
triedkov určených <strong>na</strong> podporu kultúry národ−<br />
nostných menšín rozhodovať krajské úrady.<br />
Predstavitelia SMK trvali <strong>na</strong> tom, aby sa jednot−<br />
livé sumy viazali priamo ku konkrétnym menši−<br />
novým kultúrnym aktivitám. Keďže koaliční<br />
partneri sprvoti túto požiadavku odmietali, pos−<br />
lanci SMK bojkotovali zasadania parlamentu,<br />
ktoré tým stratili uznášaniaschopnosť.<br />
Výsledkom tlaku bolo to, že slovenská časť koa−<br />
lície <strong>na</strong>koniec súhlasila s návrhom SMK.<br />
Mesežnikov, Grigorij: Vnútropolitický vývoj a<br />
systém politických strán. In: Kollár, Miroslav –<br />
Mesežnikov, Grigorij (eds.): Slovensko 2000:<br />
Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava:<br />
Inštitút pre verejné otázky 2000, s. 37.<br />
5. Tamtiež, s. 22.<br />
6. V oblasti uplatňovania jazykových právami uro−<br />
bila aj táto vláda určité kroky smerujúce k rigid−<br />
nejšej interpretácii záko<strong>na</strong> o štátnom jazyku.<br />
Minister kultúry (Milan Kňažko) chcel v augus−<br />
te 2000 <strong>na</strong>vrhnúť opatrenia, ktorými by sa tres−<br />
talo porušovanie jazykového záko<strong>na</strong>. Podľa<br />
dôvodovej správy sa mal klásť prísny dôraz <strong>na</strong><br />
kontrolu vyučovania a používania slovenského<br />
jazyka <strong>na</strong> národnostných školách. SMK proti<br />
návrhu protestovala, avšak ani koaliční partneri<br />
ho nepodporili, podporila ho len opozícia.<br />
7. Zákon upravujúci hranice vyšších územných cel−<br />
kov bol prijatý v podobe výslovne nevýhodnej<br />
pre Maďarov. Aj zákon upravujúci spôsob voľby<br />
predsedov samosprávnych krajov a jeho realizá−<br />
cia sledoval rov<strong>na</strong>ký zámer: zrejme <strong>na</strong> zákla−<br />
de protimaďarských pohnútok bol prijatý dvoj−<br />
kolový spôsob voľby predsedov VÚC. (Všetky<br />
ostatné voľby <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sú jednokolové.)<br />
Takáto úprava mala zabrániť tomu, aby bol za<br />
predsedu samosprávneho kraja zvolený maďar−<br />
ský kandidát. Samotné voľby do orgánov samo−<br />
správnych krajov, ich priebeh a výsledok v plnej<br />
miere odzrkadľovali protimaďarské postoje<br />
a nedôveru slovenskej politickej elity a sloven−<br />
skej spoločnosti voči Maďarom (obzvlášť sa to<br />
prejavilo pri voľbách do orgánov tr<strong>na</strong>vského<br />
a nitrianskeho samosprávneho kraja).<br />
8. Na základe váhy SMK v koalícii mala funkcia<br />
predsedu parlamentu patriť Bélovi Bugárovi,<br />
koaliční partneri to však neprijali. Post predse−<br />
du Národnej rady <strong>na</strong>pokon obsadil predseda<br />
Kresťanskodemokratického hnutia. Slovenská<br />
spoločnosť vraj ešte nebola pripravená <strong>na</strong> to,<br />
aby predsedom jej parlamentu bol Maďar. Aj<br />
samotný Béla Bugár sa vyslovil v tom zmysle,<br />
že slovenská politika ešte k takémuto kroku<br />
nedozrela. Dostál, Ondrej: Národnostné menši−<br />
ny. In: Kollár, Miroslav – Mesežnikov,<br />
Grigorij (eds.): Slovensko 2002: Súhrnná sprá−<br />
va o stave spoločnosti. Zv. I. Bratislava:<br />
Inštitút pre verejné otázky 2002, s. 209.<br />
9. SMK získala šesť miest štátnych tajomníkov:<br />
ministerstva fi<strong>na</strong>ncií, ministerstve zahraničných<br />
vecí, ministerstva školstva, ministerstva kultú−<br />
ry, ministerstva hospodárstva a ministerstva<br />
výstavby a regionálneho rozvoja. Ďalej obsadi−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language