Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Stra<strong>na</strong> maďarskej koalície v slovenskej vláde<br />
131<br />
Pri a<strong>na</strong>lýze úspechov a neúspechov pôsobe−<br />
nia SMK v koalícii musíme mať <strong>na</strong> zreteli, že<br />
realizácia stanovených cieľov má viacero úrov−<br />
ní, ktoré sa neustále „zoceľujú“ v krížovej paľbe<br />
kompromisov. Z tohto hľadiska treba rozlišovať<br />
medzi programom strany, koaličnou zmluvou,<br />
vládnym programom a <strong>na</strong>pokon treba zhodno−<br />
tiť skutočné plnenie bodov programu.<br />
Činnosť SMK vo vláde sa vyz<strong>na</strong>čuje<br />
úspechmi aj neúspechy, všeobecného i kon−<br />
krétneho charakteru. Medzi všeobecné úspechy<br />
možno zaradiť to, že SMK dokázala, že jej<br />
politici sú schopní strategicky myslieť a <strong>na</strong><br />
základe toho prijímať aj správne politické roz−<br />
hodnutia. Napriek ťažkostiam vo vláde ostala<br />
stra<strong>na</strong>, aj jej parlamentná frakcia jednotná<br />
a disciplinovaná a jej voličská základňa kom−<br />
paktná. Na koaličné neúspechy a krízy môže−<br />
me <strong>na</strong>zerať aj tak, že ony svedčia nielen o chy−<br />
bách a slabostiach SMK, ale aj o nedostatkoch<br />
slovenskej politickej elity a vnútropolitického<br />
života. Môžeme to vyjadriť aj tak, že všetko,<br />
čo sa s SMK vo vládnej koalícii deje, nie je<br />
až <strong>na</strong>toľko negatívnym obrazom SMK, ako<br />
skôr slovenských strán vládnej koalície. Nie je<br />
náhodné, že Rudolf Chmel, <strong>na</strong>jlepší slovenský<br />
z<strong>na</strong>lec slovensko−maďarských vzťahov, charak−<br />
terizoval vzťahy v prvej koaličnej vláde<br />
Mikuláša Dzurindu slovami „pri takýchto part−<br />
neroch je <strong>na</strong>ozaj ľahké ostať čestným“. 36<br />
Hodnotenie účinkovania SMK vo vláde<br />
závisí aj od toho, aké hľadiská a ciele pokla−<br />
dáme za dôležité a čo považujeme za menej<br />
dôležité. Ak za prvoradý cieľ pokladáme<br />
zachovanie identity maďarskej menšiny <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>, tak účinkovanie SMK vo vláde<br />
musíme hodnotiť ako neúspešné. O to viac, že<br />
podľa údajov zo sčítania ľudu 2001 za 10<br />
rokov stratilo identitu 46 768 občanov<br />
Slovenska maďarskej národnosti. Tento stav<br />
má mnohoraké príčiny, nie je ňou však čin−<br />
nosť SMK vo vláde. Ak skúmame kultúrny,<br />
jazykový, vzdelanostný a hospodársky rozvoj<br />
maďarskej komunity <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, môžeme<br />
skonštatovať aj konkrétny pokrok. Osobitnou<br />
otázkou je to, či bol tento pokrok – vzhľadom<br />
<strong>na</strong> dané okolnosti – optimálny.<br />
Maďarská komunita <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> prinies−<br />
la obeť tým, že svoju politickú reprezentáciu,<br />
SMK, vyslala do slovenskej vlády. Urobila<br />
tým službu <strong>Slovensku</strong>. Predovšetkým zahra−<br />
ničnopolitickú, v druhom rade vnútropolitic−<br />
kú. V zahraničnej politike veľkou mierou pri−<br />
spela k zaručeniu smerovania Slovenska do<br />
západných integračných zoskupení, k uvoľne−<br />
niu jeho zahraničnopolitickej izolácie, a tým<br />
postupne aj k tomu, že sa kraji<strong>na</strong> dostala do<br />
čela kandidátov európskej integrácie. 37<br />
Spomedzi priorít SMK sa <strong>na</strong>plnil cieľ členstva<br />
Slovenskej republiky v EÚ a NATO. V kra−<br />
jine sa <strong>na</strong>štartovali a úspešne pokračujú dôle−<br />
žité reformné procesy. Zásluha SMK vo vzťa−<br />
hu k vnútropolitickým procesom spočíva<br />
v tom, že sa podarilo zmierniť obavy a odmie−<br />
tavý postoj slovenskej spoločnosti voči Ma−<br />
ďarom. Prispelo to k zvýšeniu úroveň politic−<br />
kej kultúry Slovákov, <strong>na</strong>jmä čo sa týka formy<br />
a miery akceptácie menšín; posunu Slovákov<br />
smerom k ústretovejším postojom. Vlád<strong>na</strong><br />
pozícia SMK pomohla v tomto smere dosiah−<br />
nuť malý, ale citeľný pokrok. Uvoľnila sa pro−<br />
timaďarská atmosféra, SMK prispela k medzi−<br />
národnému uz<strong>na</strong>niu Slovenska.<br />
Úspešnosť, resp. neúspešnosť konkrétnych<br />
s<strong>na</strong>žení, zameraných <strong>na</strong> zlepšenie situácie<br />
maďarskej menšiny počas účinkovania SMK<br />
vo vláde, môžeme posúdiť aj podľa toho, za<br />
cenu akých kompromisov ich dosiahla.<br />
Vybojované, „vyhádané“, vyvzdorované vý−<br />
sledky sa zrodili buď za cenu tvrdých kom−<br />
promisov alebo to boli polovičaté riešenia, či<br />
riešenia typu „lepšie ako nič“. Maďarská men−<br />
ši<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa pritom musí rozhodnúť<br />
– kolektívne aj každý individuálne – ako sa<br />
postaví k situácii, keď je pohár spolovice<br />
plný: poteší sa tomu, že je už poloplný, alebo<br />
zatrpkne, že je ešte len poloprázdny. Ale musí<br />
sa rozhodnúť aj v tom, akým spôsobom bude<br />
bojovať za to, aby bol pohár celkom plný.<br />
Najvýz<strong>na</strong>mnejšie výsledky v oblasti vzde−<br />
lávania dosiahla SMK zriadením maďarskej<br />
univerzity v Komárne a prijatím opatrení<br />
o národnostnom školstve. Zavedenie dvojja−<br />
zyčných vysvedčení a dvojjazyčnej školskej<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language