Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
130 Judit Hamberger<br />
oslobodila časť Slovákov od kŕčovitého proti−<br />
maďarského komplexu, znížila nedôveru voči<br />
Maďarom. Jasným odkazom politického pôso−<br />
benia SMK vo vláde je to, že pochopila:<br />
euroatlantická integrácia krajiny je prvoradej−<br />
šia ako „nezlomné“ odhodlanie zamerané <strong>na</strong><br />
ochra<strong>na</strong> národnej identity v každej špecifickej<br />
oblasti. Integrácia krajiny je totiž existenč−<br />
ným záujmom nielen Slovákov, ale i Maďarov<br />
– <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> i v Maďarsku.<br />
SMK robí z hľadiska cieľov euroatlantickej<br />
integrácie jednoz<strong>na</strong>čne pozitívnu politiku, pod−<br />
poruje aj úzku spoluprácu Visegrádskej štvor−<br />
ky (V4) a v rámci nej zvlášť úzku spoluprácu<br />
Slovenska a Maďarska. 34 (Bratislavský summit<br />
V4 v máji 1999 z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l zároveň aj opätov−<br />
né oživenie slovensko−maďarských vzťahov.)<br />
Pristúpenie krajiny k EÚ a NATO víta SMK<br />
ako krok, ktorý prispeje aj k zlepšeniu situácie<br />
maďarskej menšiny, k zvýšeniu jej pocitu bez−<br />
pečnosti. Prizvanie Maďarov do vlády prispelo<br />
aj k vytvoreniu politických a personálnych<br />
predpokladov konsolidácie oficiálnych sloven−<br />
sko−maďarských vzťahov <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššej úrovni.<br />
Od novembra 1998 sa tieto vzťahy zintenzív−<br />
nili a začali <strong>na</strong>pĺňať očakávanie vzájomnosti<br />
a spolupráce zakotvené v základnej zmluve,<br />
medzi iným sa konštituovali a začali činnosť<br />
jednotlivé sekcie slovensko−maďarskej zmieša−<br />
nej komisie. Zmiernilo sa <strong>na</strong>pätie okolo vod−<br />
ného diela Gabčíkovo, spolupráca sa rozvinula<br />
<strong>na</strong> viacerých úrovniach a v mnohých formách.<br />
Zástoj a výsledky činnosti SMK v prvom<br />
vládnom cykle hodnotil aj z<strong>na</strong>lec menšinovej<br />
problematiky Ondrej Dostál. Podľa jeho názoru<br />
bola síce politika prvej Dzurindovej vlády voči<br />
menšinám lepšia ako politika Mečiarových<br />
vlád, avšak nebola dôsledná a nemala záujem<br />
zlepšiť situáciu menšín vo väčšej miere, ako ju<br />
predošlé vlády pokazili. Nebola ochotná ísť <strong>na</strong>d<br />
rámec očakávaní Európskej únie a ostatných<br />
medzinárodných organizácií. Počas svojho<br />
posledného, štvrtého roku vládnutia (2002) neu−<br />
robila prvá Dzurindova vláda ani jedno zásad−<br />
né opatrenie <strong>na</strong> zlepšenie situácie národnost−<br />
ných menšín. SMK sa vo vládnej koalícii nepo−<br />
darilo presadiť viacero zo svojich priorít,<br />
ktoré boli pritom súčasťou vládneho programu.<br />
Podarilo sa jej však upevniť vlastné politické<br />
postavenie, o čom svedčia aj úspešné výsledky,<br />
ktoré dosiahla v regionálnych voľbách 2001<br />
a parlamentných voľbách 2002. 35<br />
Pál Csáky pri jednej príležitosti (ešte<br />
v rámci hodnotenia prvého vládneho cyklu)<br />
charakterizoval situáciu SMK „ako vynútený<br />
stav trvalej pohotovosti“. Myslel tým predo−<br />
všetkým <strong>na</strong> to, že menšinová národnostná<br />
komunita musí brať neustále ohľad aj <strong>na</strong> väčši−<br />
nový národ, väčšinovú spoločnosť, keďže v jej<br />
štátnych, právnych, hospodárskych, politických<br />
a spoločensko−kultúrnych rámcoch musí žiť.<br />
Postavenie SMK vo vláde je do z<strong>na</strong>čnej miery<br />
predurčená touto „obozretnosťou“. Až do tej<br />
miery, že pri zvažovaní medzi záujmami oboch<br />
komunít (menšinovej a väčšinovej) sa spravid−<br />
la musí prispôsobiť záujmom väčšiny. V tomto<br />
vzťahu je, pravda, dôležité, ako sú jednotlivé<br />
záujmy štruktúrované. Prípad SMK dokazuje,<br />
že záujmy slovenskej väčšiny nie sú vždy (i<br />
keď často sú) v priamom rozpore so záujmami<br />
maďarskej menšiny. V mnohých prípadoch sú<br />
záujmy oboch dokonca totožné.<br />
Postavenie menšiny v <strong>na</strong>jvyššej možnej<br />
miere závisí od dobrej vôle väčšiny, a to platí<br />
aj v tomto prípade. Prizvanie SMK do vlády<br />
bolo politickým prejavom slovenskej „dobrej<br />
vôle“ aj <strong>na</strong>priek tomu, že to bol do z<strong>na</strong>čnej<br />
miery účelový krok urobený v záujme vnút−<br />
ropolitických a zahraničnopolitických cieľov.<br />
Práve <strong>na</strong> vzťah väčšiny a menšiny má účasť<br />
SMK vo vláde – zmierňovaním nedôvery –<br />
<strong>na</strong>jväčší vplyv. Politické strany väčšinového<br />
národa nemajú vypracovaný program pre rie−<br />
šenie čiastkových či komplexných problémov<br />
súvisiacich s postavením menšín. Ten totiž<br />
predpokladá ústretovosť, pozitívny prístup<br />
väčšiny k menšinovým otázkam. V uplynu−<br />
lom desaťročí však bol prístup slovenskej spo−<br />
ločnosti skôr opačný (nedôvera, odmietnutie).<br />
Práve preto bolo prizvanie SMK do vlády<br />
demokratickejšou časťou slovenskej elity<br />
mimoriadnym počinom. Jej protagonisti„pre−<br />
ko<strong>na</strong>li sami seba“, keď rozhodli o tom, že sa<br />
plnení vládnych úloh podelia s Maďarmi.
Change language