Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
127<br />
Stra<strong>na</strong> maďarskej koalície v slovenskej vláde<br />
né obdobie Dzurindovej vlády jedným z hlav− staviteľov v Európskom parlamente. 25<br />
nov Slovenskej republiky. Zákon bude mať<br />
exteritoriálne účinky, čo Slovenská republika<br />
nemôže dopustiť. Kresťanskí demokrati vypra−<br />
covali deklaráciu a „odvetný zákon“, ktorý<br />
vedúci predstavitelia SMK rázne odmietli.<br />
Najdôležitejšou funkciou tohto „záko<strong>na</strong>“ malo<br />
byť prijatie diskrimi<strong>na</strong>čných opatrení, vrátane<br />
ných zdrojov <strong>na</strong>pätia. Roku 2003 patrila otáz−<br />
ka maďarského záko<strong>na</strong> medzi <strong>na</strong>jdôležitejšie<br />
politické témy. Slovenská časť vládnej koalí−<br />
cie trvala <strong>na</strong> tom, aby Maďarsko realizovalo<br />
svoju podporu pre menšiny v súlade s prí−<br />
slušnými ustanoveniami základnej zmluvy<br />
medzi oboma štátmi, <strong>na</strong> základe medzištát−<br />
dodatočného zdaňovania tých príslušníkov nych dohôd. Výsledkom niekoľkých dohodo−<br />
maďarskej menšiny, ktorí prijmú výhody ma−<br />
ďarského záko<strong>na</strong>. Zámery „odvetného záko<strong>na</strong>“<br />
boli <strong>na</strong>toľko ostré, že aj reakcia SMK bola<br />
ostrá: vyhlásila, že ak slovenská vláda a slo−<br />
venský parlament <strong>na</strong>vrhovaný zákon z dielne<br />
vacích kôl bol <strong>na</strong>pokon kompromis vo vyššie<br />
zmienenom zmysle. SMK zastáva názor, že<br />
výhody poskytované zákonom sú pre<br />
Maďarov <strong>na</strong>ďalej dôležité.<br />
Roku 2002 sa vynorili také problémy, ktoré<br />
KDH prijme, SMK nebude členom takej vyniesli <strong>na</strong> povrch rozpory a <strong>na</strong>pätia vo<br />
vlády, v ktorej je aj Kresťanskodemokratické<br />
hnutie. Zvažovaný slovenský právny akt by<br />
bol voči maďarskej menšine vyslovene diskri−<br />
mi<strong>na</strong>čný. Politici SMK boli toho názoru, že<br />
jeho prijatie by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo porušenie koaličnej<br />
zmluvy a v tom v prípade by koalícia od nich<br />
ďalej nemohla očakávať lojalitu. Zotrvanie vo<br />
vláde však tým nepodmienili, tam už hrali<br />
úlohu aj iné výz<strong>na</strong>mné politické a hospodár−<br />
ske záujmy.<br />
Tento problém výrazným spôsobom zaťa−<br />
žil aj slovensko−maďarské medzištátne vzťahy.<br />
Predseda strany Béla Bugár uz<strong>na</strong>l, že zákon<br />
sa <strong>na</strong> území Slovenska nemôže uplatňovať, ak<br />
vrcholnom vedení SMK. Zároveň sa ukázalo aj<br />
to, <strong>na</strong> základe akých problémov sa diferencujú<br />
jednotlivé skupiny vo vnútri SMK. Ide o <strong>na</strong>sle−<br />
dovné problémy: kľúčové otázky postavenia<br />
maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, zásadné<br />
prvky menšinovej stratégie, vzťah SMK k vlá−<br />
dam, politickým stranám a iným politickým<br />
aktérom v Maďarsku, politika vlád vo vzťahu k<br />
ochrane maďarskej menšiny, resp. rozdielnosť<br />
v stratégiách vzťahujúcich sa <strong>na</strong> právne rieše−<br />
nie postavenia Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. V hre<br />
je predovšetkým otázka autonómie. Podstatou<br />
problému je to, do akej miery má SMK pri<br />
prezentovaní svojich požiadaviek brať do<br />
s tým slovenská stra<strong>na</strong> nesúhlasí. Otázka úvahy citlivosť Slovákov, vyplývajúcu z ich<br />
záko<strong>na</strong> o Maďaroch žijúcich v susedných štá−<br />
toch sa však stala témou volebnej kampane<br />
pred slovenskými parlamentnými voľbami<br />
v júni 2002. Je výz<strong>na</strong>mným úspechom SMK,<br />
že aj za takýchto okolností získala 20 posla−<br />
neckých mandátov. SMK sa v tejto otázke<br />
protimaďarských predsudkov, a s akým stup−<br />
ňom rozhodnosti má v takomto prostredí pre−<br />
sadzovať záujmy maďarskej menšiny.<br />
Rozdielne vyjadrenia vedúcich predstavi−<br />
teľov strany ku strategickým i taktickým otáz−<br />
kam spôsobujú koaličné i spoločensko−politic−<br />
podujala <strong>na</strong> úlohu sprostredkovateľa medzi ké <strong>na</strong>pätia. 24 Od leta, resp. jesene <strong>2004</strong> sa<br />
oboma štátmi. Jej misia sa však skončila<br />
neúspechom – premiér Mikuláš Dzurinda<br />
nebol ochotný pristúpiť ani <strong>na</strong> pozmenenú<br />
verziu záko<strong>na</strong> a <strong>na</strong>priek dohode s SMK zme−<br />
nil stanovisko, čo aj „oznámil svetu“, a to<br />
nečakaným a zarážajúcim spôsobom. To bol<br />
ten moment, keď premiér Dzurinda úplne<br />
stratil politickú a osobnú dôveru vedúcich<br />
predstaviteľov SMK. 23<br />
Predmetný zákon sa stal pre druhé voleb−<br />
dajú v otázke autonómie očakávať vnútorné<br />
<strong>na</strong>pätia, rozdielne názory, rozdielne hodnote−<br />
nia situácií, čo časom môže vyvolať aj váž−<br />
nejšiu vnútrostranícku krízu. SMK sa bude<br />
musieť rozhodnúť aj v otázke, či chce ostať<br />
regionálnou a etnickou stranou, alebo či sa<br />
podujme aj <strong>na</strong> obhajobu záujmov a hodnôt<br />
celoštátneho rozsahu. Riešenie tejto otázky<br />
ovplyvní aj činnosť strany v oblasti euroat−<br />
lantickej integrácie, ako aj pôsobenie jej pred−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language