Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
126 Judit Hamberger<br />
sa s<strong>na</strong>ží o dodržiavanie koaličnej zmluvy a<br />
o stabilitu koalície, takisto ako v prvom obdo−<br />
bí. 16 Toto konštatovanie platí paradoxne aj<br />
<strong>na</strong>priek tomu, že Béla Bugár ako predseda<br />
SMK viackrát – písomne aj ústne 17 – vyzval<br />
premiéra Mikuláša Dzurindu, aby odstúpil,<br />
keď kvôli jeho politickému štýlu stratila koa−<br />
lícia v parlamente väčšinu. 18<br />
Pre obidve volebné obdobia je totiž cha−<br />
rakteristické, že strany slovenských koaličných<br />
partnerov sa neustále oslabujú, rozpadávajú,<br />
transformujú, kvôli čomu sa situácia koalície –<br />
a tým aj vnútropolitická situácia – destabilizu−<br />
je. Kvôli tomu vývoju stratila koalícia už roku<br />
<strong>2004</strong> parlamentnú väčšinu. 19 V tejto labilnej<br />
situácii predstavuje 20 poslancov SMK opäť<br />
stabilizujúcu silu. Vo vláde sa vytvorili dva<br />
bloky, ktoré často stoja proti sebe, s<strong>na</strong>žia sa<br />
vzájomne blokovať. 20 Napätie v koalícii sa<br />
takto zosilňuje aj kvôli rozporom vyplývajúcim<br />
z rozdielneho politického štýlu jej jednotlivých<br />
členov. Charakter konfliktov, obava zo straty<br />
mocenského postavenia, ako aj obava z mož−<br />
ného <strong>na</strong>stolenia inej vládnej alter<strong>na</strong>tívy núti<br />
koaličných „partnerov“ k sústavným – niekedy<br />
až bezzásadovým – kompromisom.<br />
Kvalitu koaličných vzťahov výstižne ilu−<br />
struje aj záležitosť spoločného koaličného<br />
kandidáta v prezidentských voľbách. Štvorko−<br />
alícia – v dôsledku vnútorných osobných spo−<br />
rov a politikárčenia <strong>na</strong>jsilnejšej vládnej strany<br />
(Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie)<br />
postavila až troch prezidentských kandidátov.<br />
Jedine SMK nepostavila vlastného kandidáta<br />
a sústavne kritizovala svojich troch partnerov<br />
za ich krátkozrakosť. Je celkom prirodzené, že<br />
z prezidentských volieb vyšiel ako víťaz jeden<br />
z kandidátov opozície. Takáto miera nedos−<br />
tatku koaličnej súdržnosti sa môže stať aj osu−<br />
dovou. Prezidentské voľby, <strong>na</strong>jmä ich výsle−<br />
dok, ako aj strata parlamentnej väčšiny sú<br />
faktory, ktoré postupne destabilizujú pomery<br />
vo vládnej koalícii. Bezzásadové dohody a<br />
„handlovanie“ sa stávajú reálnou možnosťou,<br />
ba nutnosťou.<br />
Napriek tomu, že politici SMK sú už<br />
druhý raz členmi slovenskej vládnej koalície,<br />
neustále pociťujú nedôveru zo strany sloven−<br />
ských členov koalície, ktorí ich stále považu−<br />
jú za akýsi cudzorodý element. Príčinu tohto<br />
postoja Slováci odôvodňujú absenciou lojality<br />
Maďarov voči slovenskému štátu a slovenskej<br />
vláde. Táto nedôvera sa <strong>na</strong>jviditeľnejšie preja−<br />
vuje v prípadoch reprezentácie Slovenska <strong>na</strong><br />
medzinárodných fórach. 21 Kvalita vzťahov v<br />
koalícii je z pohľadu SMK – aspoň podľa<br />
výpovedí jej predstaviteľov – aj v druhom<br />
cykle práve taká problematická, ako v prvom<br />
volebnom období, z mnohých aspektov je<br />
dokonca horšia. Predseda strany Béla Bugár<br />
kvôli tomu niekoľkokrát aj pozdvihol svoj<br />
hlas. 22<br />
Vládnu pozíciu SMK nesťažujú len vnútor−<br />
né problémy, ale aj zahraničná politika<br />
maďarského štátu, viaceré kroky maďarskej<br />
vlády, ktorých zámerom je pomoc maďarským<br />
menšinám za hranicami Maďarska. Napätie<br />
v tejto záležitosti vrcholilo začiatkom roka<br />
2002, keď maďarský parlament prijal zákon<br />
o žijúcich v susedných štátoch, a keď vo feb−<br />
ruári 2002 maďarský premiér Viktor Orbán<br />
vyslovil očakávanie, že zo slovenského a čes−<br />
kého právneho poriadku budú odstránené<br />
účinky Benešových dekrétov. Tieto dve kauzy<br />
neohrozovali až <strong>na</strong>toľko manévrovací priestor<br />
SMK vo vláde, ako skôr spôsobili zosilnenie<br />
atmosféry nedôvery. Na obranu slovenských<br />
národných záujmov (územie, suverenita, zvr−<br />
chovanosť) voči Maďarom vystúpila nielen<br />
národno−<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listická opozícia, ale aj poli−<br />
tici vládnej koalície <strong>na</strong> čele s premiérom<br />
a s kresťanskodemokratickými politikmi.<br />
Slovenská diplomacia mala voči návrhu<br />
záko<strong>na</strong> o zahraničných Maďaroch výhrady už<br />
roku 2001. Zdrojom <strong>na</strong>pätia v rámci koalície<br />
sa stal zákon <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> jar 2002, keď <strong>na</strong>dobu−<br />
dol účinnosť. Napätie sa vyhrotilo medzi SMK<br />
a premiérom, ako aj medzi SMK a ostatnými<br />
členmi koalície. Slováci vyčítali zákonu<br />
o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, že<br />
je diskrimi<strong>na</strong>čný (zvýhodňuje občanov SR<br />
maďarskej národnosti), jeho účinnosť sa má<br />
vzťahovať (aj) <strong>na</strong> územie Slovenska, čiže jeho<br />
cieľom je aplikovať zákon iného štátu <strong>na</strong> obča−
Change language