Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
124 Judit Hamberger<br />
menšín. Medzi trvalé ciele SMK patrí aj to,<br />
aby právo používania menšinového jazyka<br />
nebolo viazané <strong>na</strong> 20%−né zastúpenie obyva−<br />
teľov patriacich k menšinám, ale aby sa táto<br />
hranica znížila <strong>na</strong> 10 %. Túto s<strong>na</strong>hu však slo−<br />
venská časť koalície nepodporuje.<br />
Na koaličných rokovaniach v októbri 2002<br />
sa do druhého vládneho programu nedostali<br />
dva také body, ktoré sú pre SMK mimoriad−<br />
ne dôležité. Jedným je zme<strong>na</strong> záko<strong>na</strong> o územ−<br />
no−správnom členení (vytvorenie 12 žúp<br />
miesto 8, čo pôvodne podporovali všetky štyri<br />
strany koalície), druhým je otázka odškodne−<br />
nia Maďarov za krivdy, ktoré utrpeli <strong>na</strong><br />
základe uplatnenia princípu kolektívnej viny<br />
po roku 1945 (Benešove dekréty). V otázke<br />
dekrétov zaujala SMK v období dvoch vlád−<br />
nych cyklov dvojaké stanovisko. V prvom<br />
vládnom období sa zaviazala, že túto tému<br />
nebude otvárať. V druhom období otázku<br />
odškodnenia otvorila, avšak koaliční partneri<br />
ju v tomto zámere nepodporili. SMK ustúpi−<br />
la od svojej požiadavky, zároveň však neza−<br />
hrnula do koaličnej zmluvy klauzulu, že túto<br />
otázku znova ne<strong>na</strong>stolí. Napriek volebným<br />
programom koaličných strán sa do nového<br />
vládneho programu nedostala otázka zmeny<br />
územno−správneho členenia SR. SMK si vo<br />
vládnom programe 2002 môže pripísať jediný<br />
výz<strong>na</strong>mný úspech, a to vyriešenie otázky<br />
maďarskej univerzity.<br />
Rozdiel medzi oboma vládnymi programa−<br />
mi spočíva – vďaka väčšej váhe SMK v koa−<br />
lícii –, v rozhodnejšom, konkrétnejšom <strong>na</strong>sto−<br />
lení menšinovej problematiky. Je pravdepo−<br />
dobné, že vďaka tomu bude v súčasnom vlád−<br />
nom cykle v zmienených otázkach menej<br />
interpretačných sporov, ako predtým. Vládny<br />
program z roku 2002 obsahuje prísľub zvýše−<br />
nia úrovne výkonu menšinových práv. Vláda<br />
sa zaviazala, že pripraví návrh menšinového<br />
záko<strong>na</strong>, ktorý bude obsahovať aj pravidlá<br />
fi<strong>na</strong>ncovania menšinových kultúr.<br />
Podrobnosti však neuvádza. V oblasti národ−<br />
nostného školstva a kultúry sa vláda zaviaza−<br />
la aj ku konkrétnostiam, medzi nimi aj k<br />
implementácii Európskej charty regionálnych<br />
alebo menšinových jazykov. K tomuto záväz−<br />
ku sa Béla Bugár – poukazujúc <strong>na</strong> váhavý<br />
postoj slovenských partnerov – vo svojej<br />
knihe neustále vracia. 12 V pláne legislatívnych<br />
úloh vlády <strong>na</strong> rok 2003 je uvedený aj návrh<br />
záko<strong>na</strong> o národnostných menšinách, s termí−<br />
nom december 2003. Dôvodom predloženia<br />
tohto návrhu, ktorý doteraz nebol vypracova−<br />
ný, bolo „upraviť právne postavenie národ−<br />
nostných menšín, vytvoriť primerané právne<br />
prostredie <strong>na</strong> rozvoj ich identity a zároveň<br />
určiť status národnostnej menšiny“. 13 Vďaka<br />
silnému postaveniu SMK vo vláde už sloven−<br />
skí členovia koalície v druhom vládnom cykle<br />
nemohli presunúť termín splnenia záväzkov<br />
voči menšinám do druhej polovice volebného<br />
obdobia. Toto konštatovanie platí nielen<br />
pre prípad maďarskej univerzity, ale aj pre<br />
vytvorenie samostatnej redakcie národnostné−<br />
ho vysielania verejnoprávneho rozhlasu a<br />
televízie.<br />
Zámer zriadenia a fi<strong>na</strong>ncovania maďarskej<br />
univerzity bol v druhom vládnom programe<br />
obsiahnutý už s uvedením konkrétneho termí−<br />
nu: v prvom roku volebného obdobia (2003).<br />
Pri svojej prvej účasti vo vláde chcela SMK<br />
riešiť problém vysokoškolského vzdelávania<br />
maďarskej menšiny v materinskom jazyku<br />
vytvorením maďarskej fakulty <strong>na</strong> nitrianskej<br />
univerzite, tento návrh však ostatní členovia<br />
koalície odmietli s tým, že si vznik takejto<br />
osobitnej fakulty neželajú. Prvý vládny prog−<br />
ram počítal s vytvorením inštitúcie <strong>na</strong> prípra−<br />
vu učiteľov pre menšinové školy len v rámci<br />
už fungujúcich univerzít, avšak tie menšinovú<br />
fakultu zriadiť nechceli. Otázka sa dostala opä−<br />
tovne <strong>na</strong> program dňa vďaka tlaku SMK<br />
v poslednom roku vládneho cyklu. Možno<br />
považovať za takmer samozrejmé, že v tom<br />
čase už v tejto záležitosti k dohode nedošlo.<br />
Nitrianska univerzita (a Akreditačná komisia)<br />
zaujala nesúhlasné stanovisko, odvolávajúc sa<br />
<strong>na</strong> odborné dôvody a <strong>na</strong> princíp autonómnosti<br />
akademickej pôdy. Kladné rozhodnutie v tejto<br />
otázke prijala až vtedy, keď si SMK v druhom<br />
vládnom období (vďaka svojmu silnejšiemu<br />
politickému vplyvu) vynútila od ostatných čle−
Change language