Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Stra<strong>na</strong> maďarskej koalície v slovenskej vláde<br />
121<br />
Slováci vo svojej politike voči maďarskej<br />
menšine s obľubou používajú metódu „o nás<br />
– bez nás“, voči ktorej sa v spoločnom štáte<br />
s Čechmi tak často ohradzovali, a uchyľujú sa<br />
k nej aj <strong>na</strong>priek tomu, že Maďari sú členmi<br />
vládnej koalície a rozhodnutia by v princípe<br />
mali byť konsenzné. 6<br />
V otázke reformy verejnej správy sa Ma−<br />
ďarom dostalo v parlamente podobného „za−<br />
obchádzania“. Nový parlament po voľbách<br />
1998 upravil zákon o komunálnych voľbách<br />
do pôvodného stavu, a tým odstránil zo záko−<br />
<strong>na</strong> tie ustanovenia, ktoré diskriminovali kan−<br />
didátov neslovenskej národnosti. Predchádza−<br />
júca vlád<strong>na</strong> koalícia totiž v júni 1998 zákon<br />
pozmenila tak, že sa <strong>na</strong> územiach s národ−<br />
nostne zmiešaným obyvateľstvom zaviedla<br />
etnické kvóty. SMK neustále zdôrazňovala, že<br />
chce zlepšiť postavenie národnostných menšín<br />
prostredníctvom posilnenia postavenia a reál−<br />
nych právomocí územných samospráv. Zasa−<br />
dila sa o vytvorenie takej viacstupňovej<br />
územnej samosprávy, ktorá je v súlade so zá−<br />
sadou subsidiarity a požiadavkou decentrali−<br />
zácie verejnej správy, ako aj so zásadou<br />
regio<strong>na</strong>lizácie, podporovanou EÚ. Praktické<br />
uskutočnenie reformy verejnej správy považo−<br />
vala za jednu z <strong>na</strong>jdôležitejších podmienok<br />
rozdelenia štátnej moci. Posilnenie miestnych<br />
a regionálnych samospráv a rozšírenie ich<br />
právomocí teda tvorili a tvoria výz<strong>na</strong>mnú časť<br />
programov SMK a bývalých maďarských<br />
strán. Reforma verejnej správy bola pre Ma−<br />
ďarov strategickou otázkou, a preto vopred<br />
sig<strong>na</strong>lizovali, že ak sa reforma neuskutoční<br />
podľa pôvodného zámeru, vystúpia z vlády.<br />
Kľúčovou otázkou reformy verejnej sprá−<br />
vy bolo totiž to, akým spôsobom budú kon−<br />
štituované vyššie územné celky, aké majú mať<br />
kompetencie, kde majú byť hranice vyšších<br />
územných celkov („žúp“, VÚC) a akú váhu<br />
môžu mať v rámci týchto celkov Maďari, tzn.<br />
ako bude maďarské obyvateľstvo – z hľadiska<br />
výkonu právomocí územnej samosprávy –<br />
novými administratívnymi v rámci Slovenska<br />
regionálne rozdelené. Postup prípravy refor−<br />
my sa modifikoval vždy podľa aktuálnej<br />
intenzity pôsobenia maďarského komplexu<br />
a podľa toho, kto a akým spôsobom chcel hrať<br />
tzv. maďarskou kartou. Väčšia časť koaličných<br />
partnerov (a celá opozícia) sa usilovala o to,<br />
aby Maďari v regionálnych voľbách nezískali<br />
ani v jednom vyššom územnom celku preva−<br />
hu, resp. aby sa ani v jednom VÚC nedosta−<br />
li do domi<strong>na</strong>ntnej pozície.<br />
SMK presadzovala variant, podľa ktorého<br />
by <strong>na</strong> Podu<strong>na</strong>jskej nížine vzniklo v rámci jed−<br />
ného vyššieho územného celku šesť takých<br />
okresov s prevahou obyvateľov maďarskej<br />
národnosti (to mala byť tzv. Komárňanská<br />
župa). Tento zámer všetky slovenské strany<br />
odmietli ako etnicky motivovanú iniciatívu,<br />
SMK však <strong>na</strong> svojom návrhu trvala a vopred<br />
sig<strong>na</strong>lizovala, že v prípade jeho odmietnutia<br />
vystúpi z koalície. Reforma územnosprávneho<br />
členenia vypracovaná vládnymi expertmi<br />
nepočítala ani s jediným územným celkom,<br />
kde by mali Maďari väčšinu. Kvôli vážnym<br />
nezhodám v otázke územnosprávneho člene−<br />
nia odložila koalícia konečné prerokovanie<br />
návrhu záko<strong>na</strong> v parlamente <strong>na</strong> jar až leto<br />
2001. V júli 2001 bol <strong>na</strong>pokon prijatý taký<br />
zákon, ktorý Maďarov z<strong>na</strong>čne pobúril. Hrozba<br />
vystúpenia SMK sa stala vážnym problémom.<br />
(Prijatie predmetného záko<strong>na</strong> bolo totiž aj<br />
jednou z podmienok začatia prístupových<br />
rokovaní s EÚ.)<br />
SMK začala svoje požiadavky vyostrovať<br />
(podľa istých hodnotení ultimatívne) roku<br />
2000, keď sa dostal <strong>na</strong> program dňa zákon<br />
o územnej samospráve vyšších územných cel−<br />
kov, a keď sa stalo zrejmým, že koaliční part−<br />
neri nebudú podporovať jej požiadavky 7 ,<br />
zatiaľ čo o<strong>na</strong> podporovala prakticky všetky<br />
spoločné kroky koalície, zamerané <strong>na</strong> riešenie<br />
akýchkoľvek otázok spoločenského a hospo−<br />
dárskeho života. Ani ostré formulácie, ani<br />
ultimáta však úspech nepriniesli, a <strong>na</strong>koniec<br />
aj zákon o reforme verejnej správy bol prija−<br />
tý v rozpore s maďarskými požiadavkami.<br />
Pred prijatím veľkej novely ústavy roku<br />
2001 chcela SMK opätovne podmieniť svoju<br />
podporu splnením niektorých svojich progra−<br />
mových cieľov. Vyvíjala sústredené úsilie<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language