Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
120 Judit Hamberger<br />
maďarskej koalície bola prizvaná <strong>na</strong> koaličné<br />
rokovania o zostavení vlády. Zdržanlivý pos−<br />
toj prejavila v súvislosti s tým, že Stra<strong>na</strong><br />
demokratickej ľavice mala výhrady proti mož−<br />
nému vstupu Maďarov do vlády.<br />
Politickí predstavitelia Európskej únie pri−<br />
vítali fakt, že sa SMK stala členom sloven−<br />
skej vládnej koalície s osobitným uz<strong>na</strong>ním;<br />
po voľbách viackrát prízvukovali, že<br />
Slovensko musí plniť kodanské politické kri−<br />
tériá. Dali Slovenskej republike jednoz<strong>na</strong>čne<br />
<strong>na</strong> vedomie, že prijatie záko<strong>na</strong> o používaní<br />
jazyka menšín a pozitívny obrat v menšinovej<br />
politike slovenskej vlády je jedným z hlav−<br />
ných predpokladov toho, aby Európska únia<br />
definitívne určila dátum začatia intenzívnych<br />
prístupových rokovaní so SR (v prvej polovi−<br />
ci 1999). Keďže do jú<strong>na</strong> 1999 zákon o použí−<br />
vaní jazyka menšín nebol hotový, aj v Bruseli<br />
sa museli zaoberať <strong>na</strong>pätím, ktoré vládlo<br />
medzi SMK a slovenskou časťou koalície pre<br />
neplnenie maďarských menšinových progra−<br />
mových cieľov.<br />
Účasť Maďarov v slovenskej vládnej koa−<br />
lícii vyvolávala a vyvoláva sústavné <strong>na</strong>pätie<br />
v radoch slovenskej politickej elity. Toto<br />
<strong>na</strong>pätie sa zvyčajne zosilňuje pri príprave<br />
zákonov a právnych úprav, ktoré sa týkajú aj<br />
Maďarov. V prvom vládnom cykle sa vyhro−<br />
tilo <strong>na</strong>pätie v súvislosti s <strong>na</strong>sledujúcimi „kau−<br />
zami“: otázka podpory menšinových kultúr, 4<br />
zákon o používaní jazyka menšín, zákon<br />
o územno−správnom členení, otázka pôdy<br />
neznámych vlastníkov, resp. vždy, keď SMK<br />
artikulovala akékoľvek požiadavky v oblasti<br />
jazykových práv, kultúry a školstva.<br />
Poslednou podmienkou začatia rokovaní<br />
o pristúpení k Európskej únii bolo prijatie<br />
záko<strong>na</strong> o používaní jazyka menšín, ktorý<br />
vláda predložila parlamentu (<strong>na</strong>ponáhlo)<br />
v takej podobe, že bol pre Maďarov neprija−<br />
teľný. Do parlamentu sa dostali dva návrhy,<br />
jeden vládny a druhý z dielne SMK. Do vlád−<br />
neho návrhu totiž členovia koalície nezapra−<br />
covali žiadne ustanovenie predložené SMK.<br />
V slovenských pomeroch možno považovať<br />
za samozrejmé, že maďarský návrh Národná<br />
rada zamietla a Maďari zas nehlasovali za<br />
vládny návrh. Opozícia bojkotovala preroko−<br />
vanie zmieneného záko<strong>na</strong> z princípu, poslanci<br />
SMK však svojou účasťou <strong>na</strong> hlasovaní umož−<br />
nili, aby bol zákon – s ktorého znením nesú−<br />
hlasili – prijatý. Prístupové rokovania s EÚ sa<br />
tak mohli začať. Maďarskí poslanci svojou<br />
(protestujúcou) prítomnosťou v sále teda pri−<br />
speli k tomu, aby mohla vlád<strong>na</strong> koalícia pri−<br />
jať ten jazykový zákon, ktorý oni odmietli.<br />
(Takéto paradoxné situácie sa opakovali viac−<br />
krát, čo poukazuje <strong>na</strong> ambivalentné postavenie<br />
Maďarov vo vláde.) Zákon síce umožnil pou−<br />
žívanie menšinových jazykov v úradnom<br />
styku, ignoroval však požiadavky SMK a pou−<br />
žívanie jazykov menšín neupravil komplexne.<br />
SMK chcela znížiť hranicu aplikovateľnosti<br />
záko<strong>na</strong> <strong>na</strong> obce s podielom osôb patriacich<br />
k národnostným menšinám <strong>na</strong>d 10 %, sloven−<br />
ská časť koalície však túto hranicu v prijatom<br />
zákone stanovila <strong>na</strong> 20 %. SMK chcela rozší−<br />
riť právo používania jazyka v úradnom styku<br />
aj <strong>na</strong> oblasť školstva a kultúry.<br />
Prijatý zákon o používaní jazyka menšín<br />
slovenskí politickí a<strong>na</strong>lytici hodnotili v tom<br />
zmysle, že zlepšil právnu základňu vyko<strong>na</strong>−<br />
teľnosti menšinových práv. 5 (Tak isto hodno−<br />
tili a<strong>na</strong>lytici aj ostatné doplňujúce zákony<br />
upravujúce používanie jazyka menšín – škol−<br />
ský zákon a zákon o štátnom jazyku, ako aj<br />
novelu záko<strong>na</strong> o štátnej správe v školstve<br />
a školskej samospráve. Zmienená práv<strong>na</strong><br />
úpravy umožnila opätovné zavedenie dvojja−<br />
zyčných vysvedčení v menšinových školách.)<br />
Poslanci SMK požiadali prezidenta republiky,<br />
aby prijatý zákon o používaní jazyka menšín<br />
nepodpísal, pretože je nepostačujúci a z hľa−<br />
diska rozsahu práva <strong>na</strong> používanie jazyka<br />
menšín nevyhovujúci. Prezident Rudolf<br />
Schuster však zákon v júli 1999 so súhlasom<br />
Bruselu predsa len podpísal. Politici EÚ boli<br />
<strong>na</strong>toľko spokojní so zmenou vlády a celkové−<br />
ho kurzu slovenskej politiky, že zákon o pou−<br />
žívaní jazyka menšín, proti ktorému Maďari<br />
protestovali, akceptovali.<br />
Spôsob prijatia záko<strong>na</strong> o používaní jazy−<br />
ka menšín je plastickou ilustráciou toho, ako
Change language