Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Stra<strong>na</strong> maďarskej koalície v slovenskej vláde<br />
119<br />
<strong>na</strong>jmenej funkcií. Tak sa to stalo aj v prípa−<br />
de troch <strong>na</strong>jvyšších funkcií (prezident repub−<br />
liky, predseda parlamentu, premiér), i keď <strong>na</strong><br />
základe získaných voličských hlasov mala<br />
patriť funkcia predsedu parlamentu SMK. Vo<br />
vnútri vzniknutej koalície sa vytvárali k jed−<br />
notlivým témam ad hoc „koalície“, ktoré<br />
potom zvádzali medzi sebou vnútorný boj.<br />
V otázke menšinových práv uzavreli sloven−<br />
skí členovia koalície spojenectvo proti SMK.<br />
Obzvlášť zreteľné boli permanentné konflikty<br />
medzi Stranou maďarskej koalície a Stranou<br />
demokratickej ľavice.<br />
Väčšia časť menšinových požiadaviek<br />
z programu SMK sa do nového programu<br />
vlády dostala, no vládny program samotný<br />
ostal ne<strong>na</strong>plnený. Nie je náhodné, že politici<br />
SMK sústavne žiadali od svojich koaličných<br />
partnerov, aby dodržiavali koaličnú zmluvu<br />
a program vlády. Maďari obsadili také vlád−<br />
ne posty, prostredníctvom ktorých mohli<br />
ovplyvňovať riešenie problémov národnost−<br />
ných menšín a urýchliť európske integračné<br />
procesy. Nomi<strong>na</strong>nti SMK obsadili aj novovy−<br />
tvorené pozície v oblasti ľudských a menši−<br />
nových práv. Najdôležitejšími takýmito pozí−<br />
ciami bola funkcia podpredsedu vlády Pála<br />
Csákyho a funkcia predsedu parlamentného<br />
výboru pre menšinové a ľudské práva (László<br />
A. Nagy). Pomocou nich sa rozšíril inštitu−<br />
cionálny rámec riešenia problémov národnost−<br />
ných menšín. Počas prvého vládneho obdobia<br />
bolo odstránené mnohé (aj keď nie všetky)<br />
nedostatky predchádzajúcej politiky štátu voči<br />
menšinám. Na úrade vlády bola vytvorená<br />
osobitná sekcia zameraná <strong>na</strong> menšinové práva<br />
a regionálny rozvoj. Na ministerstve kultúry<br />
a <strong>na</strong> ministerstve školstva boli takisto zriade−<br />
né útvary pre záležitosti národnostných men−<br />
šín. Rada vlády pre menšiny bola zreorgani−<br />
zovaná takým spôsobom, aby skutočne zastu−<br />
povala menšiny.<br />
Vláda sa vo svojom programe (november<br />
1998) zaviazala, že zmapuje situáciu v oblas−<br />
ti ľudských a menšinových práv v Slovenskej<br />
republike a <strong>na</strong> základe zistení zváži, či je pot−<br />
rebné, aby Slovenská republika pristúpila k<br />
ďalším medzinárodným dohovorom, či je pot−<br />
rebné prijať osobitný zákon komplexne upra−<br />
vujúci problematiku menšín.<br />
Medzi strategickými cieľmi sformulovaný−<br />
mi Pálom Csákym, bolo aj prijatie reformy<br />
verejnej správy, položenie základov maďar−<br />
ského vysokého školstva <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> a odo−<br />
vzdanie pôdy neznámych vlastníkov do vlast−<br />
níctva obcí. 3 Medzi požiadavkami Maďarov (a<br />
potom aj vo vládnom programe) bolo uvede−<br />
né, že treba vyriešiť prípravu učiteľov pre<br />
školy s vyučovacím jazykom menšín, prípra−<br />
vu teológov, kňazov, kultúrnych a osvetových<br />
pracovníkov v jazyku menšín a <strong>na</strong> tento účel<br />
treba v rámci existujúcich univerzitných mož−<br />
ností zabezpečiť vhodnú inštitucionálnu bázu.<br />
Napokon, je treba ratifikovať Európsku char−<br />
tu regionálnych alebo menšinových jazykov.<br />
Tieto požiadavky sa podľa programu vlády<br />
mali splniť v druhom roku vládneho cyklu.<br />
SMK viazala svoju podporu veľkej novele<br />
ústavy splnením týchto požiadaviek. Pre<br />
Maďarov bola dôležitá celková zme<strong>na</strong> ducha<br />
ústavy, vrátane zmeny preambuly smerom<br />
k prihláseniu sa k občianskemu princípu. Vo<br />
februári 2001 bola veľká novela Ústavy prija−<br />
tá, avšak text preambuly ostal nezmenený. U<br />
väčšiny zástupcov strán vládnej koalície sa<br />
ani táto požiadavka SMK nestretla s porozu−<br />
mením. Maďari by privítali, keby odovzdanie<br />
pôdy neznámych vlastníkov do vlastníctva<br />
samospráv bolo upravené ústavou, ale boli by<br />
sa uspokojili aj s tým, ak by sa daný problém<br />
vyriešil jednoduchým zákonom. Táto s<strong>na</strong>ha<br />
však bola neúspešná. SMK mala výhrady aj k<br />
článkom upravujúcimi postavenie súdov, vrá−<br />
tane postavenia a právomocí ústavného súdu,<br />
menšinové práva, ako aj v súvislosti s absen−<br />
ciou inštitúcie verejného ochrancu práv<br />
(ombudsma<strong>na</strong>).<br />
Oficiál<strong>na</strong> maďarská politika privítala<br />
výsledok parlamentných volieb <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
ako nádejný z pohľadu posilnenia visegrád−<br />
skej spolupráce a možností spoločného, vzá−<br />
jomne zosúladeného a jednotného postupu pri<br />
<strong>na</strong>pĺňaní integračných s<strong>na</strong>žení. Maďarská stra−<br />
<strong>na</strong> reagovala pozitívne aj <strong>na</strong> fakt, že Stra<strong>na</strong><br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language