Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
118 Judit Hamberger<br />
2. CHARAKTERISTIKA JEDNOTLI−<br />
VÝCH VLÁDNYCH CYKLOV<br />
2.1. Prvý koaličný vládny cyklus: od novem−<br />
bra 1998 do septembra 2002<br />
Stra<strong>na</strong> maďarskej koalície už pred voľbami<br />
1998 opakovane dávalo <strong>na</strong>javo, že je pripra−<br />
vená vstúpiť do vlády so slovenskými demo−<br />
kratickými opozičnými silami. Zúčastnila sa<br />
všetkých rokovaní demokratických strán za<br />
okrúhlym stolom. Svoj úmysel zúčastniť sa <strong>na</strong><br />
vládnutí potvrdila ihneď po zverejnení voleb−<br />
ných výsledkov (26. septembra 1998), pričom<br />
zdôrazňovala, že vláda s účasťou SMK bude<br />
stabilnejšia. Predseda strany Béla Bugár to<br />
charakterizoval ako „možnú cestu historického<br />
zmierenia Slovákov a Maďarov <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>“. 2 Už <strong>na</strong> koaličných rokovaniach sa<br />
však prejavili rozpory medzi Stranou demo−<br />
kratickej ľavice (SDĽ) a SMK, čo neskôr zaťa−<br />
žilo prácu vlády vážnymi konfliktami.<br />
Počas povolebných koaličných rokovaní<br />
sa ukázalo, že prizvanie Maďarov do vlády z<br />
bývalých opozičných partnerov <strong>na</strong>jviac pod−<br />
porovali strany zjednotené v Slovenskej<br />
demokratickej koalícii (SDK) (kresťanskí<br />
demokrati, Demokratická únia, Demokratická<br />
stra<strong>na</strong>, sociálni demokrati, zelení) a <strong>na</strong>jod−<br />
mietavejší postoj zaujímala Stra<strong>na</strong> demokra−<br />
tickej ľavice. Na základe dlhoročného správa−<br />
nia sa maďarskej menšiny a jej politikov sa<br />
udomácnil názor, že SMK a maďarskí voliči<br />
vždy podporujú <strong>na</strong>jdemokratickejšie riešenia,<br />
<strong>na</strong>jviac sa zasadzujú za integráciu a v parla−<br />
mente sú <strong>na</strong>jdisciplinovanejší. Stra<strong>na</strong> demo−<br />
kratickej ľavice ich chcela SMK vytesniť z<br />
vlády práve s odvolávaním sa <strong>na</strong> tieto posto−<br />
je, tvrdiac, že Maďari vraj aj bez pozícií vo<br />
výkonnej moci urobia, čo bude potrebné a<br />
nebudú hlasovať s novou slovenskou opozí−<br />
ciou (Hnutie za demokratické Slovensko<br />
[HZDS], Slovenská národná stra<strong>na</strong> [SNS]). Je<br />
preto zbytočné (a nebezpečné) poskytnúť im<br />
vládne funkcie.<br />
Keďže dve ďalšie strany (Slovenská demo−<br />
kratická koalícia a Stra<strong>na</strong> občianskeho poro−<br />
zumenia [SOP]) ako koaliční partneri trvali<br />
<strong>na</strong> tom, aby sa i Maďari stali členmi vlády a<br />
aby vláda pozostávala zo štvorkoalície<br />
(Slovenská demokratická koalícia, Stra<strong>na</strong><br />
demokratickej ľavice, Stra<strong>na</strong> maďarskej koalí−<br />
cie, Stra<strong>na</strong> občianskeho porozumenia), Stra<strong>na</strong><br />
demokratickej ľavice istý čas aj váhala, či má<br />
do koalície vstúpiť.<br />
Počas koaličných rokovaní Maďari vyvrá−<br />
tili tvrdenia Strany demokratickej ľavice, že<br />
chcú otvoriť otázku Benešových dekrétov<br />
a osudu vodného diela Gabčíkovo.<br />
Deklarovali aj to, že nechcú byť vo vláde za<br />
každú cenu, ale len vtedy, ak v nej môžu<br />
účinkovať ako rovnocenní partneri. Po voľ−<br />
bách 25. – 26. septembra 1998, po mesiac<br />
trvajúcich rokovaniach, podpísali <strong>na</strong>koniec<br />
noví partneri koaličnú zmluvu dňa 28. októb−<br />
ra 1998,. Protimečiarovská štvorkoalícia zís−<br />
kala v 150−člennom parlamente ústavnú väč−<br />
šinu s 93 mandátmi.<br />
2.1.1. Fungovanie koalície<br />
Prvé konflikty vznikli už pri delení vládnych<br />
pozícií. SMK sa nepodarilo získať minister−<br />
stvo pôdohospodárstva, ktoré dostala Stra<strong>na</strong><br />
demokratickej ľavice so zdôvodnením, že<br />
poľnohospodárstvo a poľnohospodárske oblas−<br />
ti južného Slovenska majú pre Slovenskú<br />
republiku strategický výz<strong>na</strong>m. Z toho bolo<br />
jasné, že Maďari sa nedostanú k pozíciám<br />
„strategického výz<strong>na</strong>mu“. Na čelo minister−<br />
stva sa dostal Pavol Koncoš, ktorý stál v poli−<br />
tických, odborných a personálnych otázkach<br />
týkajúcich sa poľnohospodárstva a Pozem−<br />
kového fondu so svojím maďarským koalič−<br />
ným „partnerom“ od začiatku roku 1999 <strong>na</strong><br />
vojnovej nohe. Koncoš v rozpore s koaličnou<br />
dohodou a <strong>na</strong>vzdory Maďarom vymenoval <strong>na</strong><br />
čelo Pozemkového fondu ním preferované<br />
osoby a odmietol všetky personálne návrhy<br />
SMK. Politici SMK však mali neustále <strong>na</strong><br />
zreteli, aby politické a osobné spory neohro−<br />
zovali stabilitu koalície.<br />
Mocenské pozície sa v každom prípade<br />
rozdelili tak, aby Maďari dostali čo možno
Change language