Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

JUDIT HAMBERGER
STRANA MAĎARSKEJ KOALÍCIE V SLOVENSKEJ VLÁDE
Kľúčové slová: Strana maďarskej koalície v slovenskej vláde; rozpory vo vládnej koalícii; výmena názo−
rov s ministerstvom poľnohospodárstva; polemika okolo používania jazykov menšín; ekonomická refor−
ma; otázka pôdy neznámych vlastníkov; maďarská univerzita; maďarské biskupstvo.
1. PREDCHÁDZAJÚCI VÝVOJ
Zmena vlády roku 1998 predstavovala v slo−
venskej politike významný zvrat. Bola míľni−
kom nielen preto, že sa zmenilo smerovanie
krajiny z pohľadu vnútornej i zahraničnej
politiky, ale aj preto, lebo demokratickejšia
časť elity slovenskej spoločnosti, ktorá je voči
Maďarom často zaťažená komplexmi a fóbia−
mi, umožnila, aby sa Strana maďarskej koalí−
cie ako predstaviteľka maďarskej menšinovej
politiky dostala k vládnym pozíciám. A to
isté umožnila ešte raz, po parlamentných voľ−
bách v septembri 2002. 1
Tento posun v myslení slovenských poli−
tikov môže mať viacero vysvetlení. Jedným
z nich je to, že väčšia časť slovenskej politic−
kej elity a spoločnosti dospela k hlbšiemu
pochopeniu svojich záujmov; druhým je to, že
sa zbavila maďarského komplexu a prijala
Maďarov za spolutvorcov politiky krajiny.
Prvé vysvetlenie predpokladá, že Slováci
dozreli politicky, druhé zas to, že sa stali
sociálno−psychologicky vyzretejšími.
Potreba užšej či voľnejšej spolupráce
s Maďarmi vyvolala v 90−tych rokoch, zvlášť
však po osamostatnení sa Slovenska roku
1993, v slovenských kruhoch isté obavy.
Tieto obavy boli (a sú stále) živené niektorý−
mi problémami slovensko−maďarských vzťa−
hov, ktoré pretrvávajú aj napriek prijatiu slo−
vensko−maďarskej základnej zmluvy. Na ma−
ďarskej strane spočíva podstata problémov –
umocnených vzájomnou nedôverou a upodoz−
rievaním – zo strachu z asimilácie, na slo−
venskej strane zas z obáv zo straty území
obývaných maďarskou menšinou.
Z pohľadu slovensko−maďarských vzťahov
bolo prizvanie Maďarov do vlády mimoriad−
nou udalosťou, veď slovenská politika 90−tych
rokov – zaťažená maďarským komplexom –
často prijímala protimaďarské opatrenia. V
prvom rade sem môžeme zaradiť tie zákony,
ktoré riešili niektoré problémy spôsobom
znevýhodňujúcim občanov maďarskej národ−
nosti. Takými boli napríklad: federálny zákon
o reštitúciách (1990); preambula slovenskej
ústavy, ktorá deklaruje Slovensko ako národ−
ný štát Slovákov, pričom príslušníkom národ−
nostných menšín prisudzuje status občanov
druhej kategórie; dva jazykové zákony (1990,
1995); zákony a nariadenia ovplyvňujúce
školskú a kultúrnu politiku, ako aj miestnu a
regionálnu štátnu a verejnú správu.
V období troch Mečiarových vlád sa poli−
tickí predstavitelia maďarskej menšiny na
Slovensku dostali do ťažkej situácie, pretože
za svoju maďarskosť boli aj v rámci parla−
mentnej opozície vytesnení do akejsi vnútor−
nej opozície. Museli bojovať nielen s proti−
maďarskou vládnou politikou, ale aj s proti−
maďarskými postojmi a komplexmi sloven−
ských demokratických politikov v opozícii.
K užšej spolupráci medzi opozičnými silami
– ktorý bol zavŕšením pomalého postupného
procesu – došlo až v druhej polovici roku
1997. Podpísaním opozičnej (protimečiarov−
skej) zmluvy o spolupráci v decembri 1997 si
tieto strany pripravili pôdu aj k možnej spo−
lupráci po voľbách. V záujme spolupráce pri−
stúpili Maďari na značné kompromisy, ktoré
boli neskôr zahrnuté aj do koaličnej zmluvy a
do programu vlády.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.